Atlético Madrid CZ/SK

Top 10 najlepších zápasov histórie Atlética

04/09/2012 15:16 // AtletiSK // 1 143 zobrazení

Nedávné veľké víťazstvo nad londýnskou Chelsea vyvolalo v tábore Los Colchoneros oprávnenú eufóriu. Bez debaty sa jednalo o jeden z najpamätnejších triumfov nášho klubu, ale jeho bohatá história je plná ďalších veľkých a dôležitých stretnutí, v ktorých hráči v červeno-bielych dresoch excelovali. Prinášame Vám prehľad desiatich najlepších zápasov, ktoré kedy Atlético Madrid odohralo, pričom poradie je čisto chronologické. Neprekvapí, že až štyri zo zvolených slávnych víťazstiev sa odohrali proti Realu Madrid.

 

Real Madrid – Atlético Madrid 3-6 (1950/1951) – 10. kolo La Ligy; Estadio Chamartín, Madrid

Jeden z vrcholov histórie Atlética Madrid nastal presne 12. októbra 1950, keď sa úradujúci majstri Španielska predstavili v ligovom stretnutí na štadióne Chamartín proti úhlavným rivalom, Realu Madrid. Atlético bolo v tom čase silnejším z dvojice slávnych klubov zo španielskeho hlavného mesta a v očakávaní prišli na zápas aj tisíce fanúšikov Los Colchoneros. A ich miláčikovia rozhodne nesklamali. Pod vedením mýtického trénera Helenia Herreru a so slávnym útočným záprahom, ktorý vstúpil do dejín ako „Hodvábny útok“ (Delantera de Seda) si s domácim tímom robili čo chceli. Už v 25. minúte bol stav 4-1 pre hostí, pričom stretnutie skončilo napokon 6-3 pre Atlético. Ben Barek strelil 2 góly, po jednom pridali Carlsson, Mújica, Pérez Payá a Adrián Escudero. Mužstvo zožalo od fanúšikov búrlivý potlesk, pridali sa dokonca aj domáci priaznivci, čo bola vec nevídaná. 6 gólov odvtedy inkasoval Real na svojom štadióne už len v roku 2009 od fámoznej Guardiolovej Barcelony.

 

Atlético Madrid – Real Madrid 3-1 (1959/1960) – finále Copa del Generalísimo; Santiago Bernabéu, Madrid

Len niekoľko týždňov po senzačnej výhre 7-3 nad Eintrachtom Frankfurt vo finále Pohára európskych majstrov a po vyradení Bilbaa po výhre 8-1 v semifinále Copa del Generalísimo (ako sa vtedy volal Copa del Rey) sa neporaziteľné mužstvo Realu Madrid postavilo na svojom domácom štadióne vo finále španielskej pohárovej súťaže Atléticu Madrid. Bolo to vôbec prvé čisto madridské finále domáceho pohára. Favorit bol jasný, navyše polčas vyhrali Merengues 1-0 gólom Puskasa. Atlético však hralo výborne, najmä zozadu a smrteľnými kontrami neustále hrozilo. V druhom dejstve sa jeho snaha pretavila do želaného výsledku. Po góloch Collara, Jonesa a Peiróa porazili Los Rojiblancos Real Madrid 3-1 a vybojovali v tejto súťaži svoj prvý titul. O rok neskôr sa scenár zopakoval a Atlético titul po výhre 3-2 na tom istom štadióne proti tomu istému súperovi obhájilo.

 

Atlético Madrid – AC Fiorentina 3-0 (1961/1962) – opakované finále Pohára víťazov pohárov; Neckarstadion, Stuttgart

V máji 1962 sa uskutočnilo v Glasgowe finále Pohára víťazov pohárov, prvé pre Atlético Madrid v jeho dejinách. Súperom bola v tom čase veľmi silná Fiorentina, ktorá patrila k najlepším klubom sveta a v tejto súťaži trofej obhajovala. Výsledok 1-1 bol do istej miery prekvapením a znamenal, že sa muselo odohrať opakované finále. To sa termínovo posunulo až na september do Stuttgartu. Atlético tentokrát zaskočilo fialových ešte viac a prakticky k ničomu ich nepustilo. Góly Jonesa, Mendonzu a Peiróa (všetky tri po rohoch) znamenali pohodlné víťazstvo 3-0 a prvú (a na dlhé desaťročia poslednú) európsku trofej. Tréner José Villalonga po zápase povedal: „Keby sme hrali takto, zdolali by sme akýkoľvek tím sveta.“ Vtedy ešte mladý Adelardo, z ktorého sa stala žiúca ikona klubu spomína: „Všetci hráči predviedli dokonalý výkon. Bolo to tímové predstavenie, perfektne kolektívne zvládnutý zápas. Nikto nevynikal individuálne, vynikali sme ako celok.“

 

Atlético Madrid – Cagliari Calcio 3-0 (1970/1971) – osemfinále Pohára európskych majstrov; Estadio Manzanares, Madrid

Atlético Madrid sa v tejto sezóne po tretíkrát predstavilo v pohárovej súťaži číslo 1 a podobne ako v roku 1959 to dotiahlo až do semifinále. Cesta medzi posledných štyroch však nebola jednoduchá, už v druhom kole totiž los prisúdil španielskemu šampiónovi majstra Serie A, Cagliari. Toto dnes skromné mužstvo vtedy patrilo medzi klubovú elitu, pričom jeho najväčšou hviezdou nebol nik iný ako Luigi Riva, slávny superstrelec a dodnes najlepší kanonier v dejinách talianskej reprezentácie. Prvý zápas na Sardínii skončil výhrou domácich 2-1, ale odvteda sa zmenila na exhibíciu Atlética a najmä jeho hlavnej hviezdy – Luisa Aragonésa. Ten zaznamenal hattrick a táto noc poznačila štýl hry, ktorý je historicky Atléticu daný. Nezlomnosť, rýchlosť, bleskové protiútoky a hľadania priamej cesty k bránke súpera. Bola to filozofia, ktorá v tých časoch spravila z klubu jedného z najobávanejších súperov v európskom futbale. Dodnes je to štýl, ktorý Atléticu prináša najviac úspechov. Výhra 3-0 nad Cagliari tak navždy zostane vo výkladnej skrini klubových dejín.

 

Atlético Madrid – Independiente Buenos Aires 2-0 (1974/1975) – odveta Interkontinentálneho pohára; Vicente Calderón, Madrid

Po trpkom sklamaní a smolnej prehre vo finále PEM sa Atlético dočkalo nečakanej príležitosti získať Interkontinentálny pohár, keď sa Bayern Mníchov odmietol zúčastniť zápasu s argentínskym Independiente. Los Colchoneros sa chopili úlohy reprezentovať európsky futbal s vervou a už pod vedením Luisa Aragonésa, ktorý len pár mesiacov predtým ukončil kariéru, si priviezli z Buenos Aires prijateľnú prehru 0-1. Odveta na Calderóne sa potom zmenila na veľký boj (ako to bolo v tom čase proti agresívne hrajúcim argentínskym tímom bežné) a snahu domácich zápas otočiť. V 22. minúte otvoril skóre Irureta a Atlético následne bojovalo o strelenie víťazného gólu. To sa podarilo 4 minúty pred koncom, keď „Ratón“ Ayala využil svoju prirodzenú priebojnosť a v páde strelil gól, ktorý vstúpil do dejín. Atlético Madrid vybojovalo svoju azda najcennejšiu trofej a stalo sa pomyselným kráľom svetového futbalu.

 

Real Madrid – Atlético Madrid 0-4 (1987/1988) – 10. kolo La Ligy; Santiago Bernabéu, Madrid

Real Madrid disponoval skvelým mužstvom „Quinta del Buitre“, ktoré vytvorilo viacero dovtedajších ligových rekordov a Atlético vedené novým prezidentom Jesúsom Gilom malo pred sebou cestu naspäť do elity španielskeho futbalu. Nová hviezda Paulo Futre dirigoval hru mužstva, ktorému sa od začiatku sezóny darilo. V desiatom kole sa odohralo derby na štadióne Santiaga Bernabéua, ktoré malo byť testom rozloženia síl v meste. Súčasne to bol súboj prvého a druhého tímu tabuľky. Hviezdy Bieleho baletu ako Hugo Sánchez či Emilio Butragueño v ňom boli kompletne vyškolené nadšene hrajúcim Atléticom. Paulo Futre podal takmer dokonalý výkon a Atlético vyhralo zdrvujúco 4-0! Góly zaznamenali Julio Salinas, Futre a dva zásahy v poslednej štvrťhodine López Ufarte. Zároveň sa zrodila aj veľká osobná rivalita Futreho s gólmanom Realu Buyom, ktorá poznačila derby v nasledujúcich rokoch. Zopakoval sa tak výsledok z pred troch sezón, vtedy však Real Madrid prechádzal pomerne veľkou krízou. Sú to jediné dve výhry Los Colchoneros v dejinách Derbi madrileño na ihrisku súpera o 4 góly. Len pre úplnosť, Atlético napokon v roku 1988 skončilo v lige po jarnej kríze tretie, Real sa stal šampiónom.

 

Atlético Madrid – Real Madrid 2-0 (1991/1992) – finále Copa del Rey; Santiago Bernabéu, Madrid

Jesús Gil y Gil dal na začiatku deväťdesiatych rokov dohromady silné mužstvo, ktorého kostru tvorili Bernd Schuster a Paulo Futre. Pod vedením Luisa Aragonésa to bol asi najkvalitnejší tím Atlética od poslednej majstrovskej radosti v roku 1977. V lige skončil na druhom mieste za neporaziteľnou Barcelonou a veľký vrchol sezóny prišiel vo finále Copa del Rey. Na Bernabéu bol súperom opäť raz mestský rival Real Madrid. Luis Aragonés hráčov motivoval slávnymi slovami: „Celá taktika, celá príprava, to všetko je jedno. Jediné na čom záleží, je aby ste dnes vyhrali a porazili Real, ktorého mám plné zuby.“ Bernd Schuster spomína, že nikdy nenastúpil na zápas viac motivovaný a presvedčený o víťazstve. Atlético hralo od úvodných chvíľ skvele a v prvom polčase po geniálnych góloch Schustera a Futreho viedlo 2-0. Tento výsledok zostal v platnosti až do konca a Atlético tak znovu vyhralo finále Pohára proti svojmu úhlavnému rivalovi na jeho pôde. A Futre opäť porazil svojho obľúbeného brankára Buya.

 

Atlético Madrid – FC Barcelona 4-3 (1993/1994) – 9. kolo La Ligy; Vicente Calderón, Madrid

Hovorí sa, že nič nie je nemožné. A len veľmi málo klubov na svete je schopných tak nepredvídateľných vecí ako Atlético. V 9. kole ligového ročníka 1993/94 sa na Calderóne odohrala jedna z najpamätnejších epizód dokazujúca toto tvrdenie. Atlético hostilo Barcelonu, ktorá bola v tom čase so svojím Dream Teamom Johana Cruyffa jedným z najlepších tímov sveta. Po niečo vyše polhodine viedli Katalánci 3-0 po Romáriovom hattricku a o všetkom bolo de facto rozhodnuté. V druhom dejstve sa ale začali diať veci. Poľský útočník Roman Kosecki znížil čoskoro na 1-3 a keď Pedro pridal nádherný gól ranou z priameho kopu, Atlético bolo zrazu v hre o body. 20 minút pred koncom potom Kosecki vyrovnal, ale to najlepšie ešte len malo prísť. Atlético prišlo po červenej karte o záložníka Pirri Moriho, ale v 89. minúte po smrteľnom brejku rozhodol o nemožnej výhre domácich dnešný športový riaditeľ José Luis Pérez Caminero. Fanúšikovia na Calderóne sa mohli zblázniť radosťou!!!

 

Internazionale FC – Atlético Madrid 0-2 (2010/2011) – Európsky superpohár; Stade Louis II, Monako

Inter Miláno čakal na dobytie európskeho trónu dlhých 45 rokov a v roku 2010 sa dočkal, a to dokonca ziskom treble pod vedením José Mourinha. Atlético v tom istom roku získalo prvú európsku trofej po dokonca 48 sezónach a Superpohár v Monaku tak bol záležitosťou dvoch tradičných historických klubov. Inter bol favoritom, a to napriek tomu, že Mourinho odišiel do Realu Madrid. Jeho nástupcom sa stal Rafa Benítez a zápas tak bol aj súbojom španielskych trénerov. A Quique Sánchez Flores ako aj celé Atlético z neho vyšlo víťazné. Po taktickej stránke perfektne zvládnutý zápas rozhodli gólmi José Antonio Reyes a Sergio Agüero, za taliansky tím zahodil penaltu Diego Milito. Bolo to predposledná trofej, ktorá chýbala v klubovej zbierke. Tou poslednou je, pochopiteľne, trofej za víťazstvo v Lige majstrov.

 

Chelsea FC – Atlético Madrid 1-4 (2012/2013) – Európsky superpohár; Stade Louis II, Monako

Toto je samozrejme najčerstvejšia spomienka. Mohutne nakupujúca Chelsea, ktorá cez letné prestupové obdobie minula vyše 100 miliónov eur na nákupy hviezd, bola síce favoritom, ale od prvých minút nestačila na skvelú rýchlu hru Atlética, ktorá pripomenula najslávnejšie časy klubu. 4 góly, 3 nastrelené bránkové konštrukcie, množstvo ďalších zahodených šancí – hráči Los Colchoneros boli k nezastaveniu. To sa týkalo najmä Radamela Falcaa, ktorý v prvom polčase zaznamenal hattrick a úradujúceho šampióna Ligy majstrov doslova pochoval. Zápas mal trpkú príchuť pre ikonu Atlética, Fernanda Torresa, ktorý vôbec prvýkrát nastúpil proti „svojmu“ klubu, ale s debaklom „The Blues“ nič neurobil. Alfredo Relaño, riaditeľ denníka AS a jeden z najuznávanejších európskych športových žurnalistov, označil stretnutie za najlepší zápas Atlética v jeho bohatých dejinách.

Komentáře (10)
  1. úplná nádhera *POCTA**POCTA*je čas dobyť absolútny vrchol *VITEZ*

  2. nadherne se to cte *IN LOVE* skvela prace michale, klobouk dolu *POCTA*

  3. A kde je zápas s FC Barcelona, kde sme to otočili na 3:2, kde excelovali Diego Forlán a Sergio Aguero. Hralo sa u nás na štadióne Vicente Calderóna.

    • ten zapas bol samozrejme skvely a vsetci si ho velmi dobre pamatame… urcite patril medzi top zapasy Atlética posledneho desatrocia, ale pri vsetkej ucte, tie zapasy v tomto vybere su legendarnostou, vyznamom pre klub a vyznamom stretnuti (napr. kvoli dobyjaniu trofeji) na uplne inej urovni ;) Atlético porazilo Barcelonu ci Real desiatky krat, a casto v este ovela vacsom style ako v tom stretnuti, takze samozrejme neda sa do top10 zmestit vsetko…

    • na ten jsem si taky vzpomnel :) ale do top ten se holt nevejdou vsechny…

  4. fantaziaaaa *HAPPY* *OK* presne tu vidno ako atletico ukazuje aky to je mancaft a aky ma velky charakter *IN LOVE*

  5. Pro mě je nejlepší zápas s Atlétama tenhle http://www.worldfootball.net/spielbericht/primera-division-1993-1994-fc-barcelona-atletico-madrid/ . To byl fakt blázinec, neodpískaná pecka, gól z ofsajdu, vyloučení, nakonec Romario hattrick… Je to ale v hrozné kvalitě.


Komentáře

No trackbacks yet.