Atlético Madrid CZ/SK

Slávne miesta spojené s Atléticom Madrid

13/05/2012 13:25 // AtletiSK // 870 zobrazení

Najslávnejším miestom spojeným s Los Colchoneros je pochopiteľne štadión Vicente Calderóna, o ktorom už bolo aj na našich stránkach popísaného veľa. Ale existuje mnoho ďalších významných miest, ktoré vytvárali a vytvárajú príbeh Atlética Madrid. Niektoré z nich pozná asi každý fanúšik, niektoré možno menej. Prinášame prehľad niektorých zaujimavých miest spojených s červeno-bielym klubom, ich legendu, príbeh vzniku či súčasnosť.

FUENTE DE NEPTUNO (Neptúnova fontána)

Dnes toto mýtické miesto pozná každý Atlét. Len pred niekoľkými dňami tu hráči a desaťtisíce fanúšikov oslavovali tretí európsky titul za posledné dva roky. Neptúnova fontána sa nachádza na Plaza de Cánovas del Castillo na hlavnej madridskej triede, v časti Paseo del Prado. Námestie pomenované po premiérovi Španielska z konca 19.storočia, Antoniovi Cánovas del Castilllovi, je významným miestom, v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza budova Snemovne poslancov,  svetoznáme galérie Museo del Prado a Thyssen-Bornemisza, budova madridskej burzy či luxusné hotely Palace a Ritz. Samotnú fontánu navrhol architekt Ventura Rodríguez v roku 1780, jej vyhotovenie mal na starosti sochár Juan Pascual de Mena. Pôvodne stála na inom mieste viac na sever, tvárou v tvár Cibeles, ďalšej slávnej madridskej fontáne. Na súčasne miesto bola presunutá v roku 1898.

Pokiaľ ide o tradície osláv titulov na tomto námestí, možno prekvapí, že tento zvyk nemá až tak dlhú históriu. A podobne je to s oslavami konkurenčného Realu Madrid na Plaza de Cibeles. Na konci sedemdesiatych rokov, keď sa v španielskom futbale začínajú formovať skupiny mladých fanúšikov, ktoré sa neskôr pretransformovali na skupiny ultras, sa prvýkrát stretávame so spontánnymi oslavami ľudí pri fontánach. Po výhre v lige v roku 1977 takto slávili fanúšikovia Atlética na Cibeles! Potom tento zvyk prebrali aj v Reale a tradíciou sa stal až v čase mužstva Quinta del Buitre, ktoré vyhralo 5 líg za sebou. V roku 1991 vyhralo Atlético Copa del Rey, ale jeho ultras, Frente Atlético sa odmietli vrátiť na Cibeles, pretože po rokoch osláv úhlavného rivala považovali jej vody za „otrávené“. A tak sa presunuli sláviť o 500 metrov na juh, smerom k Fuente de Neptuno. Všetky tieto rituály sa ale stále netýkali futbalistov a tímu, ani v prípade Atlética ani Realu. To sa zmenilo až v roku 1996, keď Atlético dobylo double a hráči a realizačný tím prišli oslavovať k Neptúnovej fontáne. Od ďalších rokov sa týmto nechali (ako obvykle) inšpirovať aj futbalisti Realu Madrid a pridali sa k svojím fanúšikom pri oslavách na Cibeles.

r_fuente_neptuno_madrid_t2800098a.jpg (688×280)

Neptúnova fontána počas pokojného slnečného dňa

CAMPO DE O´DONNELL

Hoci Athletic de Madrid, ako sa v tom čase Atlético nazývalo, začal hrávať na ihrisku nachádzajúcom sa blízko južného okraja parku Retiro, v roku 1913 sa presťahoval na svoj prvý skutočný štadión, O´Donnell. Otvárací zápas sa hral z pochopiteľných príčin proti Athleticu Bilbao (skončil sa prehrou 0-4). Iniciátorom myšlienky presťahovať klub bol bývalý hráč a nový prezident Atlética, Julián Ruete. Staré ihrisko v Retire nebolo ani len oplotené, bolo príliš malé a so zlým terénom. Financovanie výstavby nového stánku bolo vyriešené vďaka štedrému príspevku mecenáša klubu, Manuela Rodrígueza Arzuagu, ktorý poskytol sumu 30 000 pesiet, vďaka čomu sa podarilo stavbu rýchlo dokončiť. Anály klubu uvádzajú aj veľké poďakovanie istému obchodníkovi s drevom a veľkému fanúšikovi futbalu, rodákovi z Nórska, Federicovi Linnoemu, ktorý Atléticu poskytol výraznú zľavu na drevo.

Tento presun so sebou priniesol niekoľko dramatických zmien – vďaka tribúnam a oploteniu od ulice (čo bolo v tom čase v Španielsku netypické) mohol klub začať vyberať vstupné, zaviedol sa systém permanentiek a ihrisko dostalo kvalitnejší povrch, aj keď stále nie trávnatý. Kapacita činila 10 000 miest, čo bolo dosť pre rýchlo rastúci klub a jeho finančné požiadavky. Ekonomika klubu sa dostala do tých správnych čísel. Najväčšou pikantnosťou ale bolo to, že Atlético sa týmto stalo susedom konkurenčného Madrid FC, dnešného Realu Madrid. Ten otvoril svoj štadión len mesiac pred Atléticom na opačnom rohu križovatiek ulíc O´Donnell a Narváez. Oba stánky tak kuriózne boli známe pod tým istým menom a boli od seba oddelené len ulicou. Komplex Atlética bol ale kvalitnejší, obsahoval aj tenisové ihriská a hrával sa tu pozemný hokej, bejzbal či atletika, teda ďalšie športové odvetvia, ktorým sa klub venoval. Pri návšteve tohto mieste by ste dnes sotva spoznali, že tu kedysi hrávali oba slávne madridské futbalové kluby. Táto časť Madridu je totiž súčasťou husto zastavanej bohatej a luxusnej mestskej štvrte Salamanca, kde väčšina miestnej „aristokracie“ fandí (alebo skôr spoločensky sympatizuje) Realu Madrid.

Poloha športových komplexov oboch madridských klubov na ulici Gen. O´Donnella

ESTADIO METROPOLITANO

Hoci ihrisko O´Donnell slúžilo len necelé desaťročie, prudký nárast záujmu o futbal, rýchly rast počtu obyvateľov Madridu a tým pádom aj futbalových nadšencov podnietil vedenie Atlética hľadať nové cesty rozvoja. V roku 1923 bol mestom Madrid dokončený nový multifunkčný športový komplex v zóne Colonia del Metropolitano (názov pochádzal od divízie obchodu s nehnuteľnosťami mestskej spoločnosti prevádzkujúcej madridské metro) a Atlético sa stalo jedným z prenajímateľov. Štadión Metropolitano, s trávnatou hracou plochou a kapacitou pre 25 000 divákov ale využívali aj ďalšie futbalové kluby, GimnásticaRacing Club. Zaujímavosťou je, že aj pri tomto presune hral hlavnú úlohu prezident Julián Ruete, ktorý bol v roku 1921 po dvojročnej prestávke opäť zvolený do čela Atlética. Otvárací zápas vyhrali domáci nad Realom Sociedad 2-1.

Počas občianskej vojny bol celý komplex úplne zničený, následne sa však pod dohľadom architekta (a bývalého hráča a budúceho prezidenta Atlética) Javiera Barrosa zrealizovala obnova štadióna a v roku 1943 sa tak Atlético na tento stánok vrátilo. V apríli roku 1950 ho definitívne odkúpilo do svojho vlastníctva. To už mal štadión za sebou viacero rekonštrukcií, kapacita sa navýšila na takmer 40 000 divákov, najmä zásluhou nastavovania slávnej vysokej tribúny za východnou bránou zvanej La Gradona. Na konci päťdesiatych rokov sa však už pod vedením spomínaného Barrosa vedenie rozhodlo presťahovať na nový štadión vybudovaný pri rieke Manzanares (dnešný Vicente Calderón), napokon sa tak stalo v roku 1966. Štadión Metropolitano bol ihneď na to zbúraný, na jeho mieste bol vybudovaný komplex s bytmi a kanceláriami. Zaujímavým detailom je sieť ulíc v danom priestore, ktorý bol zámerne navrhnutý v tvare znaku Atlética. Pripomienkou na toto miesto je stanica metra, ktorá dodnes nesie názov Metropolitano.

Dnešná poloha Estadio Metropolitano a sieť ulíc v tvare znaku Atlética

PIETNE MIESTO NA CALDERÓNE

V októbri roku 2008 sa vedenie Atlética Madrid rozhodlo začať „obchodovať so smrťou“. V priestoroch štadiónu Vicente Calderóna vyčlenilo 600 m2 priestoru pre uskladnenie urien s popolom fanúšikov, ktorí si budú želať naveky odpočívať na mieste, kde sa písali a píšu príbehy klubu ich života. Kapacita je 4210 urien, cena prenájmu na 25 rokov sa pohybuje od 1500 – 4000 eur, s možnosťou predĺženia vždy o ďalšie štvrťstoročie. Toto pietne miesto sa nachádza pod južnou tribúnou Calderónu v priestoroch bývalej telocvične. Klub plánuje po budúcom presťahovaní na štadión La Peineta presťahovať aj urnový háj, kapacita by sa mala navýšiť dokonca na 15 000 miest. Hoci iniciatíva vyvolala zmiešané reakcie, dokonca ju niektorí fanúšikovia nazvali nemiestnym spôsobom vyberania peňazí, faktom je, že podobné miesto odpočinku pre svojich najvernejších má viacero klubov na svete, napríklad Boca Juniors. Hneď po spustení projektu sa objavilo obrovské množstvo záujemcov o takúto službu. Jeden z najstarších členov klubu po podpise zmluvy povedal: „Úplne jasne som týmto vyjadril moje prianie spočinúť tu a dívať sa smerom na ihrisko a vidieť všetky góly môjho Atlética“.

PASEO DE LOS MELANCÓLICOS

Keď si nájdete adresu Atlética Madrid, zistíte, že klub sídli na Paseo de la Virgen del Puerto (na ktorej sa nachádza Brána č.1 štadiónu Vicente Calderóna). Položte túto otázku fanúšikom, najmä tým pravoverným, a povedia niečo iné: Paseo de los Melancólicos. Táto ulica je pre červeno-biely klub posvätným miestom. Obklopuje väčšiu časť štadióna a práve ňou prichádzajú a odchádzajú všetci návštevníci Calderónu pri zápasoch. Názov ulice je zvláštny, miestami ako by pripomínal melancholické osudy klubu a jeho fanúšikov. Práve tu sa však formujú celé generácie Atlétov a ich vášeň a láska. Starí otcovia, otcovia a ich synovia po Paseo de los Meláncolicos putujú celé generácie, zhromažďujú sa s priateľmi pred a po zápase, oslavujú víťazstvá a preukazujú hrdosť a oddanosť klubovým farbám po prehrách.

Ulica sa spomína v mnohých príbehoch a spomienkach celých generácii ľudí s červeno-bielym srdcom, je dokonca spomenutá aj v texte hymny, ktorú pri príležitosti storočnice Atlética naspieval Joaquín Sabina v roku 2003. Neexistuje lepší spôsob ako sa naladiť na tú pravú zápasovú atmosféru ako vidieť pred sebou plnú ulicu spievajúcich a vášnivo diskutujúcich Atlétov, obchodov so suvenírmi a prechádzať po nej smerom ku Calderónu. Samotný vstup na štadión je o to elektrizujúcejší. Práve tu nájdete najľahšie odpoveď na tradičnú otázku: ¿Por qué somos del Atleti?

Paseo de los Melancólicos pred derby s Realom Madrid

Komentáře (3)
  1. vynikajici clanek *POCTA* jako clovek, co ma povrchni znalosti o calderonu a vi tak maximalne, co je to neptunova fontana, si vzdycky z historie atletica rad prectu neco vic *BRAVO*

  2. Slovenčina sa vrací *POCTA* Vynikající článek, takové prostě miluju *IN LOVE*

    http://www.colchonero.com/media/galeria/4/7/1/1/6/o_atletico_de_madrid_la_historia-46117.jpg tohle vypadá šíleně. 40 000 lidí tam, to bych se i bál nějakého umačkání nebo že spadne tribuna :D


Komentáře

No trackbacks yet.