Atlético Madrid CZ/SK

Prvý zraz aneb te quiero Atleti lololololololooo

15/05/2012 21:35 // Mindrot // 1 183 zobrazení

„Byť Atlétom znamená byť dobrým človekom, verte tomu.“
(Santi Denia, stopér Atlética Madrid 1995 – 2005)

Stalo sa nečakané, a naše milované Atlético napriek všetkým skeptikom a neprajníkom postúpilo do veľkého  finále Európskej ligy UEFA. Pri tejto príležitosti spontánne vznikla myšlienka, aby sa usporiadal prvý zraz československých fanúšikov Los Colchoneros. Ako miesto činu bolo nakoniec vybrané Brno, svojou polohou kompromis pre obidve strany rieky Moravy. Andres, ako správny gazda (po novom sa tomu hovorí admin), sa podujal zabezpečiť všetko podstatné pre priebeh zrazu – to znamená zorganizovať si ľudí, vybrať miesto a zabezpečiť, aby tam bolo možné sledovať finále a ponúknuť cezpoľným „prespáčo“. O pitný režim sa samozrejme musel postarať každý zvlášť.

Neviem, ako prebiehali dohady medzi ostatnými fanúšikmi, z mojej strany sme to vyriešili spoločnou cestou s Lubom, predsa len, viac hláv viac vie. V inkriminovaný čas, v stredu, 9. mája, sme sa úspešne zišli na autobusovej stanici v Bratislave. Ostal čas na spoločnú cigu, prelomili sa prvé ľady – podpichnutie na margo absencie červenobielej kombinácie na sebe, tipovanie, ako to dnes asi dopadne. Šoféri nášho busu nás ešte v rámci dobrej nálady prelustrovali, kam ideme a čo budeme robiť a cesta do Brna sa mohla začať.

Bez väčších komplikácii sme nakoniec obšťastnili moravskú metropolu svojou prítomnosťou, po zamenení peňazí sme sa vymotali zo stanice a poďho sa hrať na dedinčanov v meste. V hlave som mal približnú mapu, ako sa dostať v Brne z autobusovej na vlakovú stanicu. Tento krok sme zvládli bez problémov, tie však nastali priamo na hlavnej stanici, ktorá nás akosi nechcela pustiť von zo svojich útrob. Po zúfalých telefonátoch Andres napokon rezignoval a prišiel nás osobne vyzdvihnúť. Poznali sme ho ľahko – veľmi sa nelíšil od svojej fotografie a koniec koncov, červenobiely šál v ruke hovoril za všetko. Zvítali sme sa s hlúčikom kolegov - fanúšikov, nastalo predstavovanie a opäť podpichnutie na adresu chýbajúcich identifikačných znakov oddanosti Atléticu. Ešte chvíľkové čakanie a nakoniec sa dostavil aj LosColchoneros, teda Michal. Po kratučkom prerátaní sme zistili, že nás je sedem statočných. Niektorí fans sa žiaľ nemohli dostaviť a mali na to pádne dôvody, snáď na superfinále bude ten dátum prijateľnejší.

Ako prvý cieľ našich potulkov sme si zvolili bar, ktorého názov si nepamätám. Čapovali sa tam však Svijany, na ktoré sa nám zbiehali slinky. Na pivo bolo treba čakať približne rovnako dlho, ako na úspech nigérijského hokejového mužstva. Slova za stolom sa ujal prevažne Michal – ale tentoraz slovenský – a bolo čo počúvať, nakoľko je „služobne“ oveľa starším Atlétom ako napríklad ja, podozvedal som sa plno zaujímavých vecí nielen, čo sa klubu týka. Keď už nikto z nás nemal dostatok síl na rozprávanie kvôli suchu v hrdle, zachránil to čašník a porozkladal pred nás hradbu pív. Rovno sme si vypýtali účet, nakoľko čas do výkopu sa krátil, pivá padli za obeť v čase, rovnajúcom sa približne desatinu čakania na pivo. Svoje ctené červenobiele zadky sme následne vyzvali na presun do Sport baru, kde sa konalo sledovanie hlavného dejstva večera. Na ulici sme spáchali prvé spoločné foto, o pár minút sme dorazili do cieľa.

Sport bar rýchlosťou obsluhy prekonával snáď aj svetlo. To bolo veľmi príjemné zistenie. Reč sa točila okolo finále, hlavne sme tŕpli, v akom duševnom rozpoložení dnes nastúpi trojica Gabi, Mario a Miranda. Prví dvaja menovaní mali mať na starosti kontrolu nad stredom ihriska, brazílsky nešťastník mal strážiť najväčšiu zbraň nášho súpera – Llorenteho. Ako sa ukázalo neskôr, ich výkony boli naozaj kľúčové, ale v tom pozitívnom slova zmysle. O jedno, možno jedno a pol piva po našom príchode sa začal zápas. Čo sa dialo v Bukurešti, malo priamy dopad pri našom stole. Siedma minúta – Falcao v nebezpečnej pozícii v šestnástke, nenápadný pohyb a strela ľavačkou k vzdialenejšej žrdi – stôl explodoval! Začiatok ako z veľkého sna! High five, štrngnutie a napätí sledujeme ďalej. Čakali sme peklo v podaní Athleticu, to však akosi neprichádzalo. Stále sa tam pritmolil ktorýsi z našich a nepustil súpera ani do náznaku šance. Bomba Muniaina – skvelý Courtois! Zborovo sme si oddýchli, potlesk. Arda získal loptu po chybe, tlačí sa dopredu – poď, „Jarda“, vymysli niečo! - nahrávka Falcaovi, sám proti dvom, nič nebude, ale!!!! Nečakaná kľučka (ktosi z nás ju označil ako za najbežnejšiu kľučku u mladších žiakov), strela, gól!!! Nastala druhá explózia, oslavy, v tej chvíli už bolo jasné, že ak budeme hrať svoju hru ako doteraz, nemôže nám víťazstvo ujsť. Záber na hráčov v eufórii, strih na Chola, ako gestom tlmí vášne.

Polčas sa skončil, ktosi dostal diabolskú myšlienku, dať si frťana za každý gól. Nedbám. Vznikajú ďalšie fotky, v tvárach má každý radosť a nadšenie, veď náš team hrá neskutočne, nedošlo ani k obvyklému kritizovaniu nejakých hráčov, lebo jednoducho nebolo koho a za čo. Taká situácia sa nestáva často. Absolvovali sme dva gólové panáky a už sa začal druhý polčas. Obraz hry sa našťastie nezmenil, aj naďalej boli pokusy prekonať našu skvelo hrajúcu obranu márne. Koniec sa blížil a s ním aj vidina osláv. Obrovská šanca, opäť skvelý Curtois, opäť výdych úľavy a potlesk. Falcao v šanci, bude to hattrick? Tyčka!! Diego s loptou, postupuje dopredu, sám proti trom, rob niečo, Diego! Krížna strela, góól!! Vymaľované, dnes sa bude oslavovať. Opäť gólový panák, množstvo preliateho piva je nevyčísliteľné. Konečný hvizd, radosť, objímanie, high five, skandovanie, pripíjanie, oslavy. Nádherný pocit. Pred nami bolo čakanie na ceremoniál odovzdávania trofeje. Eufória stále trvala, a keď Gabi spoločne s Antoniom Lópezom spoločne zdvihli trofej pre víťaza, nastala ďalšia explózia nadšenia. Pomaly sa ale bolo treba pripravovať na ďalší program večera. Ten bol prekvapujúci – zapíjať víťazstvo alkoholom.

Zo Sport baru sme sa pobrali do predom vyhliadnutého nonstop baru. Cesta trvala nekonečne dlho, ale vôbec to nevadilo, veď noc patrila nám, Atlétom. Do určeného podniku sme sa úspešne dostali v počte piatich kusov červenobieleho nadšenia. Určite nadšenie a eufória spôsobili aj to, že si z toho miesta pamätám už máločo, hlavne teda o čom sa točila reč okolo stola. Zrejme však bolo vcelku pokojne, nič sa nerozbilo, nič sa nestratilo, pohoda. Prisadol si k nám ešte nejaký domorodec a chvíľu sa s nami bavil, respektíve to bola hodná chvíľa. Okolo druhej sa s nami rozlúčil Michal, teda AtletiSK, hladina alkoholu však začala robiť problémy aj mne, tak som posledné dve hodinky dobojoval pri sladkej tmavohnedej brečke. O štvrtej nastal čas rozlúčky, s Lubom sme sa pobrali na autobusovú stanicu. Po bežných opileckých komplikáciách sme tam nakoniec úspešne dorazili a s úľavou nasadli do správneho autobusu. Mňa čakala ešte cesta domov....ale to sú už príbehy všedných dní. Deviaty máj 2012 medzi ne rozhodne nepatril.

Komentáře (12)
  1. paradni reportaz, skvele napsany, uplne me to vtahlo do ty atmosfery srazu *DRINK* museli jste si to fakt uzit, tak doufam, ze priste budu uzivat s vama :D

  2. Přečteno jedním dechem, paráda. Sám bych to nenapsal ani z poloviny tak dobře *POCTA*

    K samotnému srazu asi není moc co dodávat. Kdo tam byl, se už určitě těší na další, kdo ne, tak ho doufám takový report naláká, protože to byla úžasná akce…díky všem zúčastněným *BRAVO*

  3. super report a este lepsia akcia… *BRAVO* tymto dopredu upozornujem, ze sa blizi august a nas cteny klub odohra dalsie finale :) tak verim, ze zase sa nieco zorganizuje

  4. Ale že aký report?!? *THUMBS UP*
    Superfinále: *DRINK**DRINK**DRINK*

  5. som rád, že sa páčilo, akcia bola taká skvelá, že sa to písalo samé :) teším sa na august, budeme v hojnejšom počte no a snáď dovtedy sa nahodím do tých správnych farieb :-[

  6. Skvěle si to napsal Mindrote :-) na Superfinále bych taky klidně někam zašel/zajel, jen mě štve že afrem zakrývám Michala na tý fotce :( :D

  7. *LOL* dobreeeee :D ,vidim,ze ste sa museli skvelo zabavat a ak k tomu pridam este vysledok tak to musel byt fantasticky vecer so vsetkym co k tomu patri a s elektrizujucou atmosferou *DRINK* dufam ze k najblizsiemu zrazu dorazim aj ja no :-) *BEER*

  8. Výborná reportáž a asi ste si to super užili *THUMBS UP*


Komentáře

No trackbacks yet.