Atlético Madrid CZ/SK

Ohliadnutie za sezónou 2013/2014 – časť 2.

28/05/2014 14:50 // Mindrot // 455 zobrazení

campeonesHistorická sezóna 2013/2014 je za nami. Atlético dosiahlo úspech, ktorý pred sezónou nepredpokladal nik, v 38 kolách ovládli domácu Primera División a zosadili z trónu duopol Realu a Barcelony. Naviac nadchli futbalový svet spanilou jazdou v Lige majstrov, ktorá skončila až vo finále, presnejšie až v 93. minúte finálového zápasu proti úhlavnému rivalovi Realu. Poďme sa teraz spoločne pozrieť na to, ako sa vyvíjala táto sezóna, ktorá ostane v pamäti každého Atléta navždy. V troch častiach si zosumarizujeme cestu Atlética naprieč tromi súťažami, usaďte sa a vychutnávajte si, práve čítate spôsob, akým sa rodia legendy.

Časť druhá: Účinkovanie v Copa del Rey, nepresvedčivé výkony v lige

Posledný mesiac roku 2013 odštartovalo Atlético svoju púť v Copa del Rey, v šestnásťfinále sa im do cesty postavil katalánsky treťoligový Sant Andreu a hráči neponechali nič na náhodu, postup si zabezpečili už vonku výhrou 4:0. Na odvetu si tak Simeone mohol dovoliť nasadiť hráčov z lavičky a takmer to skončilo blamážou, domáci dlho prehrávali po Aranzubíovej chybe, až v samom závere debutoval Héctor z béčka a zakončil Adriánovu akciu svojím premiérovým gólom. Ten víťazný zariadil Alderweireld. Do konca decembra odohrali Colchoneros ešte tri zápasy – vyfackali doma Valenciu 3:0 a zariadili tak Djukićov vyhadzov, bez väčších problémov zdolali v Lige majstrov Porto (Aranzubía vtedy chytil penaltu, nezabudnuteľný je gól Raúla Garcíu) a v poslednom stretnutí roku 2013 sa poriadne vytrápili s Levante, ktoré zdolali snáď len silou vôle tesne 3:2.

Snový debut Héctora Hernándeza.

Snový debut Héctora Hernándeza.

Diego Pablo Simeone oslávil dva roky od svojho príchodu symbolicky – nový rok začal na rovnakom štadióne, na ktorom na lavičke debutoval. La Rosaleda v Málage priniesla taktickú bitku s víťazným Kokeho gólom. Prvú polovicu súťaže zakončil súboj titánov, na Calderón zavítala Barcelona a zápas sa skončil bez gólov. Týždeň na to pricestovala k rieke Manzanares Sevilla a taktiež obrala domácich o body po remíze 1:1, tak aspoň Atléti vyhrali ešte vo Vallecas po divokej prestrelke 4:2. Január je však hlavne mesiacom Copa del Rey a túto súťaž zvládli Colchoneros na jednotku – v osemfinále vyradili Valenciu (1:1 vonku, 2:0 doma), vo štvrťfinále Athletic (1:0 doma, 2:1 vonku) a vo februári sa mohli tešiť na semifinále proti Realu.

Medzitým v januári prebehlo zimné prestupové obdobie a vedenie na Cholovu žiadosť dotiahlo na poslednú chvíľu vytúženého Diega Ribasa a dovtedy neznámeho José Sosu. A ako to už v živote chodí, zatiaľ čo Diego neveľmi spĺňal očakávania a nie a nie zapadnúť do zabehnutého Simeoneho systému, José Ernesto Sosa sa ukázal byť vynikajúcou posilou. Na Argentíncov prehľad, hernú inteligenciu, skvelú pravačku a chuť bojovať si fanúšikovia zvykli veľmi rýchlo. Z klubu odišli na hosťovanie hráči, ktorí s minutážou na ihrisku nemohli byť spokojní, no ich talent je nepopierateľný. Guilavogui sa vrátil do Saint-Étienne, Léo Baptistão odišiel pomáhať potápajúcemu sa Betisu a klenot cantery Óliver navliekol žltý dres Villarrealu, kde sa hneď dostal do základu a zo všetkých strán sa naňho sypala chvála.

Na február nebudú Atléti spomínať v dobrom. Najkratší mesiac v roku odštartoval úmrtím legendy Luisa Aragonésa a jeho milovaný klub si ho uctil víťazstvom nad Errealou 4:0. Do karát zahrali aj výsledky rivalov a Atlético sa po dlhých rokoch osamostatnilo na prvom mieste. Aspoň dočasne. Potom prišlo drvivé vyradenie z Kráľovského pohára, Real v semifinálovom dvojzápase vyprevadil Atlétov s celkovým skóre 5:0. Na akú-takú obhajobu treba povedať, že Ancelotti v tej dobe už našiel ten správny recept a na svete pravdepodobne v tej chvíli nebolo mužstva, ktoré by Real dokázalo zastaviť. Popri tom – z piatich gólov boli dva vlastence a dva z penált, aj tak však Atlético podalo katastrofálny výkon. Podobne aj v lige, Cholova ekipa síce zdolala Valladolid, v Almeríi aj v Pamplone však zahanbujúco podľahla, a to naviac po absolútne bezkrvných a neškodných výkonoch. Aspoň v osemfinále Ligy majstrov dobyli červenobieli milánske San Siro a do odvety mali vynikajúce vyhliadky.

Nielen v Pamplone to Atléti poriadne zbabrali...

Nielen v Pamplone to Atléti poriadne zbabrali…

Komentáře (3)
  1. pamplona a almeria byly hlavne cholovy vydareny rotace – ale zase nam to asi pomohlo postoupit pres AC…

    nerekl bych, ze v SF CdR to byl katastrofalni vykon: real nas v prvnim zapase sice prehral, ale nebejt tech dvou nahodaku, tak je to 1:0 a domu si vezeme slusny sance. v odvete postavil cholo nahradniky, tam se nedalo nic jinyho cekat…

    na olivera se myslim chvala se vsech stran nehrnula, ale o tom priste O:-)

    • aj tak, tie výkony s Realom v CdR boli najslabšie, síce vonku náhoďáky, ale beztak sme si viac nezaslúžili…no Oli bol zranený, keď šiel k ponorke, to je jasné, ale myslím to obecne, to pôsobenie tam mu vyšlo :)

      • nevim, spis bych rekl, ze to byl jeden z nejlepsich letosnich vykonu realu nez nejaka nase katastrofa. nezahrali jsme podle ocekavani, ale katastrofa to byla jen vysledkove, ne herne…

        s tim olim prave moc nesouhlasim O:-)


Komentáře

No trackbacks yet.