Atlético Madrid CZ/SK

Deň, keď Atlético naposledy vyhralo ligový titul

02/11/2011 21:34 // AtletiSK // 713 zobrazení

Rok 1996 bol pre náš klub skutočne historický – prvý a jediný krát v červeno-bielych dejinách získalo Atlético Madrid španielsky double. V apríli v Zaragoze gólom Milinka Pantica proti FC Barcelona vyhrali Los Colchoneros Copa del Rey, a o mesiac a pol spečatili deviaty (a dodnes posledný) ligový titul. Prinášame Vám príbeh veľkého ligového finále na Calderóne proti klubu z Albacete.

V predposlednom kole sa Atléticu na poslednú chvíľu podarilo ukoristiť cenný bod z ihriska silného Tenerife po remíze 1-1, čo znamenalo, že pred posledným kolom mali Los Rojiblancos na konte 84 bodov, kým ich jediný zostávajúci súper v boji o titul, Valencia, po výhre 1-0 nad Espanyolom mala 82 bodov. Keďže v prípade rovnosti bodov v tom čase o titule rozhodovalo skóre a nie vzájomné zápasy (tie mala Valencia lepšie), Atléticu na titul stačila aj remíza proti o ligovú existenciu hrajúcemu Albacete. Jedine domáca prehra so súperom z Kastílie-La Mancha a výhra Los Che vo Vigu by titul prisúdila klubu z Valencie. Matematicky to znamenalo 89% šancu, že titul ostane v Madride.

Albacete sa rozhodne nechcelo vzdať – aby sa vyhlo baráži o záchranu v lige, muselo vyhrať a čakať na výsledky z ďalších trávnikov. Atlético však rozhodne na súperovu situáciu ohľad brať nechcelo – dodnes rekordných 39 kôl na čele ligy si žiadalo fantastickú sezónu zakončiť triumfálne.

Počas týždňa pred veľkým zápasom sa celkom logicky odohrala mediálna časť bitky o titul. Hráči a predstavitelia Valencie sa snažili na Atlético vytvoriť tlak, kým z madridského tábora zaznievali slová sebadôvery a odhodlania načatú prácu dokončiť.

V životnej forme hrajúci záložník Diego Simeone: „Je pred nami príležitosť vyhrať ligu v dresoch Atlética, čo nie je jednoduchá vec. A úprimne ani si neviem predstaviť, že by sa nám to nemalo podariť. Všetci okolo myslia pozitívne vrátane našich fanúšikov, ktorí zaplnia Calderón.“  Tvorca hry Milinko Pantic: „O titule môže rozhodnúť aj môj gól z priameho kopu. Sme na tom skvele a zaslúžime si byť šampiónmi. Jediné čo chcem, je získať titul, hoci o jediný gól, naši fanúšikovia to očakávajú.“ Brankár José Francisco Molina dodal: „Nedokážeme hrať na remízu, vždy ideme na ihrisko s cieľom vyhrať, a tentokrát to nebude odlišné. Chcem vyhrať ligu s Atléticom a je mi jedno, že Albacete bude hrať o holý život. Žeby nám titul ušiel, to si neviem ani predstaviť.“

Radomir Antic spomína na sezónu 1995/96

Tréner Radomir Antic sa rozhodol dva dni pred zápasom zorganizovať pobyt tímu v Los Ángeles de San Rafael, v Gilovom meste, kde má klub jedno zo svojich tréningových centier. Izolácia od sveta mala priniesť pokoj a dobrú náladu pred kľúčovými 90 minútami sezóny. Antic neskrýval podobné sebavedomie ako jeho zverenci: „Snívam o výhre v ligovom šampionáte. Viem, že ak vyhráme s Albacete, budeme majstri a moje emócie pravdepodobne neudržím. Je to môj ciel, stanovil som si ho od začiatku a som presvedčený, že ho dosiahnem. Od mojich hráčov budem vyžadovať sebavedomie. Nikto nemusí čakať žiadnu revolúciu, hráči aj fanúšikovia na očakávania zareagujú správnym spôsobom. Dva z troch výsledkov nám hrajú do karát a nechceme si to pokaziť. Ale na remízu hrať nebudeme, jednoznačne chceme vyhrať. Albacete by sa malo už vopred zodpovedne pripraviť na baráž o záchranu.“

Predstavitelia Valencia si neodpustili štipľavé poznámky. Prezident Francisco Roig (brat súčasného prezidenta Villarrealu): „Atlético je nervózne a tak sa ide schovať pred všetkými do hôr. My sme tu najlepším tímom.“ Tieto slová doplnil aj kouč Los Che, inak legenda práve Atlética, Luis Aragonés: „Valencia bude šampiónom ak vyhrá vo Vigu.“

Predzápasové ťahanice Jesúsa Gila nezaujímali: „Lietam v oblakoch. Nedokážem si predstaviť, že prehráme. Pokúsim sa vydržať 90 minút bez rozčúlenia. Prekonali sme všetky rekordy a jediné čo chcem, je vidieť Neptúna opitého po zápase.“

Deň D nastal v nedeľu, 25.mája 1996. O 20:00 nastúpili červeno-bieli na najdôležitejší zápas klubu za posledné dve desaťročia. Od roku 1977 sa Atlético z ligového primátu netešilo a tak 60 000 ľudí tiesniacich sa na tribúnach štadiónu Vicente Calderóna netrpezlivo očakávalo prelomenie tejto série. „Bola to neuveriteľná, terorizujúca atmosféra a očakávanie. Ťažko sa to dá slovami opísať,“ hovorí s odstupom rokov tréner Antic.

Ten postavil svoju tradičnú jedenástku, v ktorej mu chýbal iba stopér Roberto Solozábal, ktorý na Tenerife dostal len piatu žltú kartu v sezóne a tak ho neminul trest a vynechanie jediného zápasu práve v tej najdôležitejšej chvíli. Gil sa snažil všetkými prostriedkami o vyškrtnutie žltej karty, ale Solozábal nakoniec omilostený nebol, a tak jeho miesto zaujal spoľahlivý a nekompromisný Juanma López. Atlético tak hralo v zložení Molina – Geli, Santi, López, Toni – Caminero, Vizcaíno, Pantic, Simeone – Penev a Kiko.

Zápas bol od prvej minúty jasne v réžii domácich, tí si vytvárali jednu nebezpečnú situáciu za druhou. Razantný nástup sa Atléticu vyplatil a o víťazstve a titule sa rozhodlo už v prvej polhodine. V 15.minúte zaznamenal hlavou svoj 12.ligový gól v sezóne Diego Simeone, keď si skvele naskočil na (ako obvykle) perfektne kopnutý priamy kop Milinka Pantica.

Hráči Atlética oslavujú Simeoneho gól

V 30.minúte bolo de facto rozhodnuté, brankár Molina vykopával z rúk dlhú loptu, tá dopadla až ďaleko na súperovu polovicu, kde ju elegantne spracoval v ofsajde stojaci Kiko Narváez a ľavačkou oklamal gólmana hostí Plotnikova2:0.

Od tejto chvíle nebolo o majstrovi vôbec pochýb (navyše Valencia nakoniec na štadióne Balaídos vo Vigu len remizovala 1-1) a celý Calderón sa zvyšnú hodinu hry zabával a nadšene chorálmi oslavoval pocity, ktoré si mnohí mladí fanúšikovia už ani nepamätali. Hráči na ihrisku sa bavili a nebyť skvele chytajúceho Plotnikova, zápas mohol skončiť oveľa vyšším rozdielom. Len Panticovi zlikvidoval niekoľko výborne kopnutých priamych kopov. Hostia si smerom dopredu nevypracovali ani jednu čistú šancu.

Do hry zasiahli v druhom dejstve aj tradiční náhradníci Leo Biagini a Roberto Fresnedoso. Desať minút pred koncom sa do hry dostal aj s akriérou sa lúčiaci dlhoročný kapitán Tomás Reñones, ktorý si so slzami v očiach mohol vychutnať jediný životný ligový titul a nekonečné ovácie plného Calderónu.

Keď astúrsky rozhodca Díaz Vega ukončil stretnutie, na trávnik okamžite vybehlo celé mužstvo a realizačný tím, ako aj desiatky podávačov lôpt a členov médii, ktorí obsypali euforicky oslavujúcich hrdinov. Prezident Jesús Gil y Gil okamžite zbehol z čestnej tribúny objať kouča Radomira Antica.

Oslavy priamo na trávniku s fanúšikmi trvali dlhé predlhé minúty, potom sa zábava presunula do kabín, kde tieklo šampanské zo všetkých kútov. Neskôr sa výprava presunula na Plaza de Cánovas del Castillo pred Neptúnovu fontánu, ktorú hráči patrične ozdobili šálmi a zástavami klubu. 30 000 fanúšikov, ktorí sa sem po konečnom hvizde nahrnuli oslavovalo do neskorej noci. Na druhý deň sa potom konali oficiálne oslavy, konvoj zdravili státisíce nadšených Los Colchoneros v uliciach celého centra. Madrid bol jednoducho odetí do červeno-bielych farieb.

Protagonisti majstrovského titulu neskrývali nadšenie. Prezident Jesús Gil: „Je to tá najväčšia radosť, akú som mohol zažiť odkedy som tu. Ďakujem Bohu, všetkým mojim priateľom a novinárom. Je to ten najšťastnejší deň môjho života. Teraz smerujú moje myšlienky najmä k mojej matke, ale rovnako aj ku všetkým fanúšikom Atlética. Oplatilo sa čakať 9 rokov, kým vyhráme ligu a double. Aj keby sme mali čakať celých 20 rokov… Hlavným zodpovedným za túto nádheru je Antic, ale celý kolektív je senzačný. Každý má svoj diel zásluhy.“

Tréner Antic venoval myšlienky trpiacej vlasti, hoci jeho predpovede o budúcnosti Atlética nanešťastie nevyšli: „Naše úspechy budú trvať dlho. Už sme toho dokázali dosť, nebol to sen jednej letnej noci, ako si mnohí mysleli. Cítil som dačo úžasné, špeciálne, čo som nezažil nikdy predtým. Pochádzam z krajiny, ktorá má svoje problémy a tento titul venujem mojím krajanom, lebo boli myšlienkami stále s nami. Nepreženiem ak poviem, že Atlético je teraz v Juhoslávii rovnako populárne ako Crvena Zvezda či Partizan. Myslím, že je dobré, že práve Atlético je španielskym šampiónom a že bude príkladom pre ostatných. Pokiaľ ide o fanúšikov, toto je skutočne výnimočné, ich podpora je odrazom skutočnej lásky. Od San Rafael sme počas 60 km cesty všade videli nejaké symboly Atlética. To človeka vyľaká, lebo vieš, že musíš tie očakávania naplniť. A moji hráči to dokázali, čím potvrdili svoju veľkosť“

Na záver už len emočné vyjadrenia kapitána Tomása: „Je to zlatá koruna na mojej kariére. Chcem koučovi poďakovať za detail, keď ma na konci stretnutia poslal na ihrisko. Titul venujem svojej rodine a fanúšikom, ktorí sú jednoducho úžasní. Bolo neuveriteľné, keď celý Calderón vyvolával moje meno.“

Atlético sa tak tešilo z prvého miesta v ligovej tabuľke so ziskom 87 bodov, Valencia na druhom mieste získala bodov 83, nasledovali Barcelona (80), Espanyol (74) a na piatej priečke Tenerife (72), prekvapenie sezóny vedené kráľom strelcom Pizzim. Real Madrid skončil len šiesty so 70 bodmi a po dlhých rokoch sa neprebojoval do pohárovej Európy.

Ziskom deviateho titulu Atlético v počte majstrovských korún predbehlo Athletic Bilbao (8) a v tejto štatistike sa opäť zaradilo na samostatné tretie miesto. Zároveň sa po Reale Madrid, FC Barcelona a práve Athleticu Bilbao stalo štvrtým klubom španielskych dejín s domácim double.

Plaza de Neptuno niekoľko minút po záverečnom hvizde

Komentáře (4)
  1. super clanek jako vzdy a krasna vzpominka *BRAVO*
    lepsi sezonu nez nas double a vybuch realu, to snad ani teoreticky neni mozne :D

  2. bola to fakt sezona ako zo sna, pritom ju de facto odohrala dokola ta ista zakladna jedenastka a 3-4 nahradnici, zaujimave, ze sa nam uplne vyhybali akekolvek zranenia :-)

  3. Parádní článek *THUMBS UP* Musel to být zážitek na celý život tehdy slavit na stadionu. Kéž by se to za mého života ještě někdy zopakovalo O:-) :D

  4. Opity Neptun,opity rojiblancos,legendarna zaloha Caminero,Simeone,Pantic,Vizcaino s famoznym Kikom a Penevom,velkohuby Gil y gil,sebavedomy Antic *THUMBS UP* ..a pamatny double roku 96,paradny clanok :-)


Komentáře

No trackbacks yet.