Atlético Madrid CZ/SK

Čo musí Atlético urobiť, aby bojovalo o titul v budúcej sezóne?

23/03/2013 14:39 // Mindrot // 860 zobrazení // zdroj: insidespanishfootball.com
Dočkáme sa ďalších takýchto okamihov?

Dočkáme sa ďalších takýchto okamihov?

Slávnostné Simeone 2017“ stálo dva týždne na úvodnej stránke oficiálneho webu Atlética Madrid po tom, ako úspešný argentínsky tréner priložil pero k papieru a podpísal novú zmluvu, prekvapivo, až do roku 2017. Ide o dôležitú udalosť, dôležitejšiu ako čokoľvek iné, pokiaľ chcú Atléti pomýšľať na lepšie zajtrajšky, pretože okolo Diega Simeoneho už dlhšiu dobu snorilo viacero veľkoklubov starého kontinentu. „Budeme hrať od zápasu k zápasu, rásť krok po kroku a urobíme všetko preto, aby nám úspech nezamotal hlavy, pretože vždy je ťažké vyrovnať sa s úspechom,“ uviedol El Cholo na tlačovke, venujúcej sa predĺženiu jeho kontraktu. Jeho slová nesporne svedčia o silnej vôli a rozhodnosti, teda charakteristickým povahovým črtám samotného Simeoneho, ako by však mal vyzerať ďalej rast Los Colchoneros?

Klub v prebiehajúcej sezóne dosiahol pozoruhodné výsledky, len pred dvomi týždňami sa skončil pár mesiacov trvajúci pobyt na druhom mieste, ešte k tomu pred večným mestským rivalom Realom, čo je fakt, ktorý vzhľadom na smerovanie La Ligy v posledných rokoch môže byť považovaný za zázrak. Atlético sa taktiež prebojovalo do finále Copa del Rey – v ktorom si zmeria sily práve s Realom – a na začiatku sezóny demoláciou Chelsea získali svoj druhý európsky superpohár. Spolu s druhou priečkou v lige prišiel klub v tom istom zápase s Realom Sociedad aj o rekordnú domácu stopercentnú bilanciu, aj tak však Vicente Calderón stále predstavuje veľkú zbraň klubu v tejto sezóne. Výpočet úspechov dopĺňa prekonanie 800 minútovej nepriestrelnosti legendárneho Abela Resina, ktorý o dvadsať minút prekonal Thibaut Courtois – a opäť to bola Erreala, ktorá zlomila aj tento rekord.

Cez všetky tieto úspechy musí Atlético pod Simeoneho vedením zabrať ešte viac, cieľom by malo byť vytvorenie väčšieho tlaku na prvé miesto a titul, keďže aj napriek veľkoleposti tejto sezóny klub od rieky Manzanares stále stráca 14 bodov na suverénneho lídra z Barcelony. Aby Atléti mohli začať pomýšľať na tieto – donedávna nepredstaviteľne vysoké – méty, prioritou je udržanie dvoch kľúčových hráčov – Courtoisa a hviezdneho útočníka Radamela Falcaa. Na tejto dvojici nesporne stojí úspech v tejto sezóne, Falcao so schopnosťou góly strieľať a Courtois s nemenším talentom gólom zabraňovať. Avšak práve tu je problém, Courtois je v Atléticu len na hosťovaní a Falcao je v tejto chvíli snáď najhorúcejší tovar na futbalovom trhu, s 21 presnými zásahmi v 25 odohraných zápasoch La Ligy. V španieskych médiách sa pretriasalo, že Simeone tlačí na vedenie klubu ohľadne predĺženia Courtoisovho angažmánu na Calderóne a zdá sa, že v tomto prípade neboli ďaleko od pravdy.

Avšak, odchod oboch zmieňovaných hráčov je tiež reálna možnosť, hlavne Falcao, s ktorým je spájaný záujem, podčiarknutý obrovskými ciframi peňazí, zo strany klubov ako Chelsea či Manchester City. Ak však Rojiblancos v posledných niekoľkých sezónach urobili pri prestupoch viacero prešľapov, nemožno im uprieť talent vždy zohnať prinajmenšom adekvátnu, ak už aj nie lepšiu náhradu za odchádzajúcich top útočníkov. Samé známe prípady – ikona klubu Fernando Torres predal pomyselnú štafetu Sergiovi Agüerovi, ktorého zas dokonale nahradil Falcao. Kto by bol náhradou za kolumbijského snipera v prípade jeho odchodu? Dosť ľahko sa ponúkajú mená ako Edinson Cavani či Luis Suárez, každopádne možno očakávať, že ak Falcao vymení červenobiely dres za nejaký iný (modrý?), klub bude schopný nájsť vhodnú náhradu.

Ďalšia vec, ktorá často brzdí tím v tejto sezóne, je oklieštenosť kádra. Je tu základná jedenástka a zopár slušných náhradníkov, mužstvo však potrebuje pre lepšiu konkurencieschopnosť rad ďalších skvelých hráčov, presne takých, akých Real či Barça má. V prebiehajúcej sezóne mala najväčšia hviezda Falcao aj svoje slabšie chvíle a tím postrádal jeho talent, ako dar z nebies sa v tom momente ukázal predsezónny ťah ponechať si Diega Costu, ktorý si prekliesnil cestu do Simeoneho základu (a odtiaľ až do brazílskej reprezentácie) energickou hrou a skvelými výkonmi, podobné alternatívy však treba aj na ďalšie posty. Jeden hráč, ktorý by mohol byť náplasťou na toto boľavé miesto v budúcej sezóne, je mladík, ktorý patrí k príjemným prekvapeniam tohtoročnej La Ligy so svojimi výkonmi v Galícii, s o záchranu bojujúcim Deportivom La Coruña, a jeho meno je Pizzi.

Mladý Portugalec bol začiatkom sezóny poslaný na hosťovanie, kde vyrástol natoľko, že Simeone si len ťažko bude môcť dovoliť ignorovať ho. 23-ročný šikovný krídelník ukázal, že práve on by mohol byť rozdielom medzi La Ligou a zostupom Deporu. Ponúka sa porovnanie s Diegom Costom, ktorý exceloval v minulej sezóne na hosťovaní v Rayo Vallecano a vo skvelej forme pokračuje aj v tejto sezóne v jeho domovskom klube. Pizzi ukazuje, že má na to, aby ho napodobnil. Ďalším, kto by dodal kádru potrebnú šírku, by mohol byť mladučký talent z Vallecas, Leo Baptistão. Reči okolo jeho údajne už hotového prestupu do Atlética neutíchajú, vedenie Colchoneros sa však v letnom prestupovom okne bude musieť poriadne zapotiť, nakoľko Brazílcovi dvorí medziiným aj slávny Manchester United. Leova energia, šikovnosť a neúnavný pressing by sa však náramne snúbili so Simeoneho ideálmi a v neposlednom rade by zmiernili tlak z pliec Falcaa a Diega Costu.

S možným príchodom na Calderón sú samozrejme spájané aj ďalšie mená, spomeňme Javiera Hernándeza (Manchester United), Davida Villu (Barcelona) či Lukasa Podolskeho (Arsenal), avšak ich príchod by bol skôr dôsledkom Falcaovho odchodu než snahy o rozšírenie kádra. Klub predovšetkým potrebuje ešte aspoň jedného útočníka, zopár obrancov a ďalšieho kreatívneho záložníka. V súčasnej dobe sú prvou voľbou do stredu poľa Mario Suárez a kapitán Gabi ako stredoví záložníci, s mladíkom Kokem pred sebou ako tvorcom hry. To nás privádza k ďalšiemu bodu. Klub by sa nemal vzdať rozvíjania svojich talentov, ktorých má nesporne požehnane. V tejto sezóne to vidieť práve na vyššie uvedenej trojici odchovancov, z ktorých Mario bol dokonca odmenený pozvánkou do španielskej reprezentácie. Jeho impozantné výkony boli výborným hnacím motorom útokov Atlética a spolu s Gabim výborne čistili priestor pred obrannou štvorkou.

Nemenej dôležitým faktorom sú však aj výkony 21-ročného Kokeho, ktorého schopnosti tvorcu hry z neho urobili kľúčového hráča pre zásobovanie Falcaa presnými prihrávkami. Ofenzívny stredopoliar sa ideálne cíti ako tvorca hry v útočnom trojzáprahu záložníkov a s ôsmimi asistenciami je zatiaľ najlepším klubovým hráčom v tejto činnosti v lige. Na Kokem taktiež závisia zahrávané štandardné situácie, či už rohy alebo priame kopy z jeho dielne spôsobujú ťažkosti obranám mužstiev La Ligy po celom Španielsku. Keď je reč o obranách – Atléti disponujú najpevnejšou obranou v lige, keď súperom dovolili vystreliť 257 krát a 24 pokusov z tohto množstva skončilo v sieti, čo sú v merítku Primera División najnižšie počty spomedzi všetkých. Fantastické čísla, a opäť má na tom leví podiel Diego Simeone.

Základná obranná štvorica je tvorená Juanfranom a Filipem na pravom, resp. ľavom kraji obrany, a stopérskou dvojkou Godínom a Mirandom. Práve toto duo pôsobí ako skala v srdci Simeoneho obrany a ich výkony stále rastú s každým zápasom. Len si však spomeňme na príchod Diega Godína v roku 2010, uruguajský zadák pôsobil rozhodene a mimo svojej komfortnej zóny, neschopný sa stotožniť s taktikou Quiqueho Sáncheza Floresa, čo pôsobilo prinajmenšom čudne vzhľadom na jeho takmer dokonalú hru v predošlom období vo Villareale. S príchodom Simeoneho ku kormidlu Atlética však Godín rástol s každým zápasom, dokonalo sa dopĺňa s rýchlejším kolegom Mirandom a navzájom si obaja hráči poctivo kryjú chrbát. Dvojica stopérov je podporovaná Catom Díazom, ktorý sa k tímu pripojil v lete s cieľom zvýšiť konkurenciu v strede obrany, tu však bude musieť Atlético zabrať viac, pretože Cata nedokáže plnohodnotne nahradiť jedného či druhého.

Od obrany po útok, všetci zmieňovaní hráči aktuálne tvoria stabilnú kostru tímu a v prípade, že by sa im vyhli zranenia či odchody, budúcu sezónu môžu nielen ďalej rásť, ale aj pomôcť nastupujúcej generácii hviezd rozvíjať svoj talent vlastným tempom. Budúca generácia sa len pozvoľna presadzovala v tejto sezóne, mladučký zázrak Óliver Torres síce absolvoval svoj debut pod Simeonem, napriek tomu však poriadne nemal možnosť zabojovať o pravidelnú porciu minút v prvom tíme v najbližšej dobe. Rovnako tak Javi Manquillo, mladý, nesmierne talentovaný pravý bek, ktorý však dostal príležitosť len v jedinom ligovom zápase za A-mužstvo, je to však dané tým, že obaja mladíci sú považovaní za hviezdy budúcnosti a nikto ani neočakával, že sa v tejto sezóne natrvalo presadia v prvom mužstve. Avšak ak Atléti majú záujem zabojovať o titul, potom sa mladé talenty ako títo dvaja musia pohnúť z béčka vyššie, aby bojovali o základnú zostavu a zvyšovali tak konkurencieschopnosť vnútri tímu. Trochu pozitívnejšie pôsobí stredný obranca Jorge Pulido, ten síce nedostal v lige priestor, nastúpil v piatich dueloch Európskej ligy, kde však povyhrával drvivú väčšinu vzdušných súbojov a jasne tak signalizuje svoj zámer hrať v budúcej sezóne oveľa významnejšiu úlohu.

Jednou z opakujúcich sa tém v súvislosti s Atléticom je neschopnosť poraziť ich tabuľkovo najväčších rivalov. Súčasná pätica okolo Colchoneros je v zložení Barça, Real Madrid, Real Sociedad, Valencia a Málaga. Atléti z doterajších možných 21 bodov proti týmto súperom vydolovali len sedem, pričom ich však na vlastnom štadióne čakajú ešte obaja španielski giganti a Valencia. To určite nie je dobrou vizitkou pre mužstvo, ktoré má byť maximálne pripravené a motivované na každý zápas, do ktorého vstupujú. Najmä výsledky s clásicovou dvojicou sú neuspokojivé, s jedným streleným gólom pri prehrách 0:2 (Real) a 1:4 (Barça). Toto je vec, ktorá sa musí v budúcej sezóne zlepšiť, Simeone musí prejaviť väčšiu flexibilitu a nie sa tvrdohlavo držať svojich dvoch zaužívaných formácií (4-4-2, resp. 4-2-3-1), ktoré poskytujú príliš veľa priestoru pre súpera (a obzvlášť pre Real a Barçu!) v zálohe.

Napokon, a na prvý pohľad paradoxne, by Simeoneho tímu bližšie k titulu mohla pomôcť aj čo najkratšia účasť v Lige majstrov, pretože, aj keď kvalifikovanie sa do nej je oproti minulým sezónam pokrok, ak majú bojovať o domáci titul, bolo by to ideálne bez rušivých vplyvov európskej súťaže. Ako príklad môže slúžiť tohtosezónna Málaga, ktorej pokles formy v lige sa časovo presne zhodoval s postupom do štvrťfinále Ligy majstrov. Atléti by pravda urobili dobre, ak by rozšírili svoju pozornosť, pole pôsobnosti a všeobecné povedomie o klube, ale to všetko záleží na tom, čo budú ich primárne ciele v budúcej sezóne. Celkom ľahko by mohli rezignovať na La Ligu v prospech finančne oveľa lukratívnejšej európskej súťaže.

Práca, ktorá stojí pred Simeonem je neľahká, ak chce vyzvať dvojicu gigantov v boji o titul, bude potrebovať priam monumentálne úsilie od všetkých svojich zverencov. „Nepozeráme sa na to, ako sa skončí liga, chceme byť lepší ako v minulej sezóne,“ komentoval Cholo v priebehu tejto sezóny. Človek sa neubráni pocitu, že toho budú musieť zlepšiť veľmi veľmi veľa, ak majú byť jeho slová pravdivé v budúcej sezóne, ale ktovie, temperamentný Argentínčan by do roku 2017 mohol vytvoriť jedno z najúspešnejších období histórie klubu.

 

Toto je úplný alebo čiastočný preklad článku Nicka Turnera, britského športového novinára venujúceho sa primárne španielskemu futbalu.

Komentáře (23)
  1. tož nie so všetkým sa dokážem stotožniť, najmä predposledný odstavec, aj keď má logiku, ide úplne mimo Cholovho presvedčenia…je to analýza tretej osoby, ktorá na Atlético nazerá zvonku, ako na jedno z prekvapení tejto sezóny, a je to vidieť, ale v podstate sú to logické veci…akurát opomenul Adriánov úpadok a kvalitu krajných bekov, inak budiš…

    • Podľa mňa má pravdu vo všetkom.. S kádrom, ktorý máme (ktorý by sme aj mohli mať v najbližších rokoch), nie je možné hrať na najvyššej úrovni viac zápasov týždenne. Prachy na megakvalitných hráčov na lavičku nemáme, a s tým, čo máme vieme hrať to, čo hráme. To, že Cholov úmysel je ísť od zápasu k zápasu a s plným nasadením do každého jedného match-u, je síce pekné navonok, ale čo to stavanie B-čka v EL tento rok? :)

      • práve to stavanie „b-čka“ sa mi na jeseň nesmierne páčilo :-[ ale máš pravdu, hoci som presvedčený, že káder by sa dal doplniť dostačujúco za rozumný peniaz :)

        • Hej, aj mne sa to lúbilo, ale ruku na srdce, hrali velké kulové. A ak sa bude hrať Liga Majstrov, tak tam už Cholo nebude môcť nechať hrať B-tím a dorastencov (aspoň tak „raz za čas“ ako doteraz :D ), lebo pôjde o prachy. S našou lavičkou bude treba rozmýšľať nad prioritami aj o rok..
          Jasne, že by sa dal doplniť káder aj za rozumné prachy, ale tie kačice o Toulalanovi a Gourcouffovi a čo ja viem o kom každom ukazujú, že naše vedenie o to nestojí %-)

          • ale nehrali velke kulove. pulido, saulito i JM davno ukazali, ze maji na to odehrat celej zapas proti prinejmensim prumerne kvalitnimu souperi. myslim, ze i pedrito ma tymu co nabidnout. oliho tenhle rok spis podle me nici, protoze nehraje ani za A, ani za B…nechapu, co tim cholo sleduje…

            ano, ukazalo se, ze plno hracu na to pravdepodobne nema – jako treba oproti puvodnim predpokladum borja nebo kader, kterej dost odesral svoje zraneni a formu JM, ktery ho v podstate na nekolik mesicu vyradily ze hry. na druhou stranu rostou nam tam dalsi, treba thomas…jde jen o to dat jim sanci ukazat se, predvest se a verit jim. jenze tohohle cholo neni schopen. popravde me jeho pristup k hracum rezervy trochu sere…

      • ,,Prachy na megakvalitných hráčov na lavičku nemáme, a s tým, čo máme vieme hrať to, čo hráme.“ – Luba tady jede dobrý rapy.. :-D:-D

  2. popravde kdyz jsem ten clanek cetl prvne, moc me neuchvatil :-[ i kdyz ma ten autor v leccems pravdu, napsal to ocividne clovek, kterej ma o atleticu jen povrchni znalosti…

    nastupujici generace hvezd je hovadina, pulido hral naposledy nekdy v rijnu, JM i pres solidni vykony sanci nedostane, to samy plati pro saulita, oliho ani netreba zminovat – toho letosni sezona dobre nici…

    tabulkove nejvetsi rivalove jsou pomerne tendencne vylozeny, s errealou jsme na nule, s malagou jsme na tom lip, s valencii, barcou ani realem jsme jeste nehrali doma, pricemz proti poslednim dvema je tezky neco uhrat…

    popravde si nemyslim, ze muzeme pomyslet nekam vys nez na treti misto, evropske pohary a pripadne domaci pohar. to je proste smutna realita. barca a real jsou zkratka jinde a zvlast atletico, suzovany financni krizi, si nemuze dovolit jim dlouhodobe sekundovat. aneb co musi atletico udelat, aby bojovalo o titul? primet vedeni ligy, aby z ni vyradilo R+B…

    • presne tak, je to pohľad „laika“, ale práve preto sa mi to celkom zapáčilo, pretože argumentuje vcelku rozumne, aj keď zľahčuje postavenie gigantos, oni fakt nie sú konkurencia ale La R+B Liga…

  3. Co musí Atlético udělat pro to, aby bojovalo o titul v příští sezóně?

    Nejdřív musí Miguél Angél Gil Marín uspořádat schůzky s Florentinem Perézem a Sandro Rosellem, která probíhá u něj doma. Rozhovor by měl probíhat nějak takhle.

    Miguél: „Pánové, já vím, že vlastníte kluby, které se každý rok chtějí prát o 2 nejlepší místa v Primera Division. Ale já bych chtěl potřeboval jednu takovou. Zkuste prosím Vás příští rok prohrát oba ligové zápasy s námi. K tomu ještě přidejte pár proher s týmy typu Osasuna, Zaragoza, Getafe či Vallalodid.“

    Florentino: „A proč?“

    Miguél: „Víš Flore, my musíme jednou tu ligu taky vyhrát. Jak dlouho už jsme ji nevyhráli?! Jak dlouho jsem se neradoval?“

    Sandro: „A co my s tím?“

    Miguél: „Hele, když tohle splníte. Tak já se zavážu k několika věcem. Falcaa ani jednomu z vás prodat nemůžu. Sandro, tobě by se určitě nehodil a Flore, ty víš, že musíme naoko vypadat jako dva největší nepřátelé. Ale zavazuji se k tomu, že v tuto sezonu absolutně vypustíme Ligu Mistrů. Jednoduše řečeno, budeme ve skupině čtvrtí. On to Cholo nějak zařídí. A další sezonuprodáme všechny hráče za novoroční balíček 12 hrozen. Kromě Thibauta. Kdybych ho dal někomu z Vás, tak by mě Roman zabil. I mé věrné fanoušky.“

    Sandro: „Takže to znamená třeba takový Oliver Torrés nebo Juanfran skoro zadara?“

    Miguél: „Ano. A každému z Vás bych z klubového rozpočtu platil ročně 5 milionů eur.“

    Florentino: „Hmmm, Migue, mně se to začíná líbit. Ale co když Falcaa prodáš. Co když bude Malága či Valencia lepší než vy, hmmm?“

    Miguél: „Neboj, prosím tě. Valencia a Malága nejsou pro nás žádní soupeři.“

    Sandro: „No tak dobře. Musíš mi ale slíbit, že hned další sezonu sestoupíte do Segundy.“

    Miguél: „Jo. Platí hoši?“

    Sandro a Florentino: „Platí.“

    Miguél: „A tady máte zálohu. Mělo by to být 500 000 eur pro každého.“

    Florentino: „Óóó, Mige, já tě miluji. Škoda, že nejsi žena.“

    Sandro: „Spíš škoda, že já nejsem žena.“

    Miguél ale ještě nemá vyhráno. Bude muset hovořiti s vážnými zájemci o Falcaa, kteří ho chtějí ještě letos získat. Bude vést rozhovor s Romanem Abramovičem, šejkem Al-Mansúrem a Sulejmani Kerimovem. Miguél příjde na schůzku. Na místě schůzky se ale kluci nemohli shnodnout. Všichni čtyři chtěli schůzku uspořádat ve „svém“ městě. Nakonec se ale dohodli, že udělají kompromis a že se setkají v bratislavské tramvaji číslo 3, která vyjížděla z Komisárek ve 12. Miguél ale z nějakého důvodu nastoupil o dvě zastávky později – v Záhumenicích.

    Miguél: „Nazdar hoši.“

    Roman, al-Mansúr, Sulejmani: „No nazdar Miguéle. Vypadáš nějak zadýchaně.“

    Miguél: „Hoši, vy ani netušíte, jak je těžké koupit si v Bratislavě lístek. To měla být záležitost 20 sekund a místo toho mi to trvalo 10 minut.“

    Roman: „Jo, to my známe. I když nám to trvalo jenom osm minut, že jo hoši?“

    (al-Mansúr se Sulejmanim souhlasně pokyvují hlavou)

    Roman: „Takže jsi rekordman.“

    Miguél: „Kéž by délka pořizování byla přímo úměrná počtu branek Atlética na zápas.“

    (Miguél ostatní pobavil)

    Roman: „Tak už bylo dost smíchu. Komu dáš Falcaa? Nabízím ti 55 milionů plus Thibauta na 3 roky!“

    al Mansúr: „Já 65 milionů.“

    Sulejmani: „Taky.“

    Miguél: „No hoši. Já pro vás mám špatnou zprávu. Já letos nedám Radamela nikoho, protože potřebuji vyhrát Primeru.“

    (ostatní dostali záchvat smíchu, ale Miguél pokračuje)

    Miguél: „Nebojte, já to mám všechno zařízený. S Florentinem a Sandrem jsem už mluvil. A ti s mými podmínkami souhlasili. My totiž nebudeme dělat potíže v Lize Mistrů a hned další sezonu jsem jim slíbil, že na 5 let sestoupíme.“

    al Mansúr: „Ale já ho chci hned!“

    Sulejmani: „Já taky!“

    Miguél: „Nebojte hoši, že jste to vy, prodám ho za jeden hot dog. A šanci má kdokoliv z Vás.“

    Sulejmani: „A co pro to musíme udělat.“

    Miguél: „Až vystoupíme na… no, jak se jmenuje ta konečná zastávka? Proč jsme museli dát sakra sraz v tak pitomých a nepřehledných tramvajích?“

    Sulejmani: „Protože já chtěl v Machačkale, Roman v Londýně, al Mansúr v Manchestru a ty v Madridu. Tak jsme to museli udělat někde mezi. A chci ti připomenout, že ohledně hotelu jsme se taky hádali 2 hodiny a že ty jsi tramvaj navrhl. Jo, mimochodem, ta zastávka se jmenuje Náměstí SNP. Máš to tam napsané.“

    Miguél: „Aha.“

    al Mansúr: „A co musíme udělat k získání Falcaa za hot dog?“

    Miguél: „Na Náměstí SNP si musíte dát zápas v Kámen nůžky. Snad to znáte, že?“

    (všichni kývou, že ano)

    Miguél: „A kdo vyhraje, má Falcaa.“

    Roman: „A na kolik vítězství?“

    Miguél: „Na jedno! Začínáte všichni tři a pokud někdo porazí oba hned, tak je hned prostě porazí.“

    Roman: „Super. Beru. A vy kluci?“

    (ostatní kývou souhlasně hlavou)

    Miguél: „Jo Romane, abych nezapomněl. Thibauta ti po sezoně nechám. Souhlasíš.“

    Roman: „Ano.“

    O několik minut později skutečně proběhl zápas ve hře Kámen nůžky. Jak dopadl? No, to už je jiný příběh. Důležité je, že sezonu 2013/2014 vyhrálo Atlético Madrid!

  4. Podla mna by sme nemali mat na buducu sezonu velke oci. Uspechom by bola stabilizacia pozitivneho trendu, tj opatovny boj o ucast v LM (teda boj o 3.-4. miesto v lige) a trebars postup zo skupiny LM, to by nam poskytlo zase nejake eura navyse. To by mali byt hlavne ciele, boj o nejake trofeje nevidim realne, maximalne ak by sa zadarilo trebars v Copa del Rey. Simeone velmi dobre povedal, ze aby sme mohli jedneho dna vyzvat Real a Barcu na suboj, je potrebne vylepsit ekonomicku silu klubu a to sa da len pravidelnou ucastou v LM :)
    teraz ku kadru – zaklad je udrzat co najviac hracov v kostre timu, ktora je navyse pomerne mlada… tj Courtois (ci uz hostovanim alebo prestupo v ramci moznej operacie Falcao), celu obrannu stvoricu, ktoru treba doplnit jednym mladym nahradnym stoperom + odchovancami. Stred zalohy vidim v poriadku. Zisk Diega by bol celkom vitany bonus, ale pozor, nie za kazdu cenu a za akykolvek plat, nie je najmladsi a platiit mu 5-6 mega je sialenstvo. Koke musi dostavat coraz viac zodpovednosti, uz dnes jej ma dost, vsetci vieme, aky talent to je. Uvidime ako sa vyvinie situacia okolo Ardu, tak ci tak by som si jedno rychle kridlo vedel este predstavit.
    Najvacsou neznamou je utok. Jedine DC ma miesto takmer iste (kto by to bol kedy povedal), Adriánova buducnost je otazna, ale Cholo ma pravdu, ze teraz nie je cas ho predat, naopak treba jeho talent zase rozvinut. Falcaa by sme vsetci chceli udrzat, ale vieme ake je to tazke. Je to futbalista, ktory by mal brat 10 mega za sezonu, ale to mu jednoducho dat nemozeme, to je nejakych 8% rozpoctu!! Preto ak sa nakoniec bude predavat, treba z toho vytlct co najviac (Courtois + penaize). cavani by bola genialna nahrada, ale ten je pre nas takmer nekupitelny, budme objektivny. Luis Suárez je ovela dosstupnejsi, aj ked mam pochybnosti o miere jeho prinosu.
    Torres je skor sentimentalna tema, ja by som ho chcel naspat, ale je viac nez otazne, ake vykony by podaval. Ak ma dat 10-12 golov za sezonu, nie je to ziadne terno, to zvladne aj DC a Adrián. Ale mozno by ho Atlético nastartovalo :)

  5. Pěkný článek. Trochu mi to evokuje Villarreal 10-11 a 11-12. Podle mě bude nejvíce záležet na efektivitě investic peněz získaných z odchodu Falcaa nebo třeba i Ardy. Pokud přijdou nějací předražení průměráci požehnaní Mendesem, tak nazdar. Dále bude hodně záležet na tom, kolik prostoru budou dostávat mladíci a jak s případnou šancí oni sami naloží. Je zde dost věcí, které se mohou podařit ale taky posrat, v neposlední řadě je tu “syndrom Atlético“. Každopádně Cholo si zaslouží už teď uznání.

    • jj, chola prave treba vidim, jako „garanta“ toho, ze se to takovym zpusobem nepodela. i kdyz mi v posledni dobe trochu pije v nekterych vecech krev, tak porad je tou nejlepsi veci, ktera se mohla atleticu stat. ale s ohledem na gila, mendese a spol. clovek vazne nikdy nevi…


Komentáře

No trackbacks yet.