Atlético Madrid CZ/SK

Atlético de Madrid: All-star všetkých čias

28/06/2011 11:39 // AtletiSK // 569 zobrazení

Prinášame Vám pohľad na All-Star tím Atlética Madrid všetkých čias. Elitných 25 hráčov, ktorí sa zapísali zlatým písmom do dejín nášho klubu a vyhrávali s ním trofeje, strieľali góly či podmaňovali si svojou hrou štadióny Metropolitano či Vicente Calderón. Samozrejme, do zoznamu sa nedostal každý, záležalo od postov a bohatá a úspešná história nášho klubu spôsobila, že sa nedostalo na mená ako Carlsson, Jones, Mendoza, Capón, Ayala, Pereira, Rubén Cano, Leivinha, Dirceu, Marina, Hugo Sánchez, Schuster, Manolo, Simeone, Vieri či Hasselbaink. Prečítajte si teda príbeh 25 červeno-bielych legiend…

 

Jméno Miguel REINA
Pozice Brankár
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1973-1980
Zápasy 214 (155 L, 28 P, 1 IC, 30 E)
Trofeje 1x La Liga, 1x CdR, 1x IC, 1x Zamora
Otec súčasného brankára Liverpoolu prestúpil do Atlética po dlhoročnom pôsobení v Barcelone ako čerstvý držiteľ Trofeo Zamora. Toto individuálne ocenenie získal aj v Atléticu v majstrovskej sezóne 1977, medzitým dobyl s klubom Interkontinentálny pohár v roku 1974 aj Copa del Rey v roku 1976. Reina bol vzrastom na brankára pomerne nízky (1,80m), ale disponoval skvelými reflexami. S jeho kariérou zostal navždy spojený nešťastný gól po ďalekonosnej strele obrancu Bayernu Georga Schwarzenbecka v posledných sekundách finále Pohára majstrov 1974. V španielskej reprezentácii odohral 5 stretnutí a kariéru ukončil v roku 1980 v našich farbách.
Jméno Abel RESINO
Pozice Brankár
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1982-1995
Zápasy 302 (243 L, 40 P, 2 SE, 17 E)
Trofeje 2x CdR, 1x Zamora
Nikto nemôže obviňovať Abela z nedostatku trpezlivosti. V roku 1982 podpísal zmluvu v rezerve Atlética, ale šance v prvom tíme sa dočkal až na konci sezóny 1986/87 vo veku 27 rokov. Napriek tomu stihol odohrať za klub vyše 300 súťažných zápasov, získal dvakrát po sebe Copa del Rey (1991, 1992) a v roku 1991 dosiahol aj na jeden veľmi cenený rekord – 1 275 ligových minút bez inkasovaného gólu! V spomenutej sezóne si prevzal aj Trofeo Zamora pre brankára s najmenším počtom inkasovaných gólov v La Lige. Mal reputáciu mimoriadne spoľahlivého a vyrovnaného gólmana. Ligového titulu sa ale nedočkal, keďže v roku 1995 opustil Atlético aby dohral kariéru v ďalšom madridskom klube Rayo Vallecano. Ako tréner doviedol klub svojho srdca do Ligy majstrov v sezóne 2008/09.
Jméno José Francisco MOLINA
Pozice Brankár
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1995-2000
Zápasy 248 (189 L, 23 P, 2 SE, 34 E)
Trofeje 1x La Liga, 1x CdR, 1x Zamora
Molina prišiel do Atlética pred majstrovskou sezónou 1995/96 a hneď sa stal ligovou brankárskou jednotkou, keď získal Trofeo Zamora. Jeho skvelá predvídavosť pri vybiehaní a výborná hra nohami boli kľúčové pri vysunutej obrane, ktorú Anticov tím praktizoval. Pri zisku double odchytal všetky ligové minúty. Ani on ale nezabránil zostupu v roku 2000, po ktorom Atlético opustil aby prežil ďalšie futbalové vrcholy v silnom mužstve Deportiva La Coruña. V sezóne 2002/03 zviedol úspešný boj s rakovinou semenníkov. Za španielsky národný tím odchytal 9 zápasov.

 

Jméno Feliciano RIVILLA
Pozice Pravý obranca
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1956-1968
Zápasy 356 (244 L, 66 P, 46 E)
Góly 7 (4 L, 3 P)
Trofeje 1x La Liga, 3x CdR, 1x PVP
Boli ako trojčatá – trojica Feliciano RivillaIsacio Calleja  a Jorge Griffa hrala v Atléticu v tom istom čase a v 60tych rokov nebolo v Európe veľa silnejších obranných blokov. Atlético aj vďaka nim zbieralo jednu trofej za druhou. Rivilla bol skvelý na pravej strane obrany a to ho dostalo aj do mimoriadne nabitejšpanielskej reprezentácie, v ktorej odohral na tú dobu veľmi slušný počet 26 stretnutí, stal sa majstrom Európy a zúčastnil sa dvoch Majstrovstiev sveta. Na je ho počesť rok potom, čo futbal zanechal, zorganizovalo Atlético priateľský zápas s Pelého Santosom – Los Colchoneros v ňom zvíťazili 3-1.
Jméno Tomás REÑONES
Pozice Pravý obranca
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1984-1996
Zápasy 463 (367 L, 64 P, 32 E)
Góly 3 (2 L, 1 P)
Trofeje 1x La Liga, 4x CdR, 1x SE
Keď sa končil posledný ligový zápas sezóny 1995/96 proti Albacete a Calderón oslavoval titul, publikum si vyžiadalo aby bol na ihrisko poslaný kapitán a miláčik publika, s kariérou sa lúčiaci pravý obranca Tomás Reñones. Bolo to jeho vôbec posledné stretnutie vo farbách Atlética, potom síce ešte odohral 2 roky, ale len v nižších súťažiach. Rozlúčka ako sa patrí po úspešnej kariére. Do rezervy Atlética prestúpil už v roku 1981, od sezóny 1984/85 hrával za prvý tím, s ktorým získal 4 Španielske poháreligový titul aj Španielsky superpohár. Za Španielsko si zahral na MS 1986 v Mexiku.
Jméno Isacio CALLEJA
Pozice Ľavý obranca
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1958-1972
Zápasy 425 (300 L, 76 P, 49 E)
Góly 7 (6 L, 1 P)
Trofeje 2x La Liga, 4x CdR, 1x PVP
Isacio Calleja patril medzi najdlhovekejších hráčov v dejinách Los Colchoneros, od roku 1958 strávil v klube 14 sezón a keď sa po sezóne 1971/72 s kariérou lúčil, mal 36 rokov, 425 odohratých stretnutí a v kolónke úspechov množstvo titulov – 2 ligové prvenstvá, 4 krát Španielsky pohár, historický triumf v PVP ako aj titul majstra Európy so Španielskom v roku 1964. Calleja bol ortodoxný ľavák a hrával na kraji úspešnej obrany s Griffom a Rivillom. Počas kariéry sa mu podarilo vyštudovať právo a po jej skončení sa venoval funkcií prokurátora  v Madride.
Jméno Toni MUÑOZ
Pozice Ľavý obranca
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1990-2001
Zápasy 327 (251 L, 40 P, 4 SE, 32 E)
Góly 4 (2 L, 1 P, 1 E)
Trofeje 1x La Liga, 3x CdR
Toni Muñoz bol neúnavný krajný bek, ktorý strávil v Atléticu dlhých 11 sezón. Všeobecne platilo, že čím viac zápasov v sezóne odohral, tým bol rok pre Los Colchoneros úspešnejší. Jeho vrchol prišiel v roku 1996 podobne ako pre celú generáciu hráčov. Akoby zrazu všetko do seba zapadlo a každý člen tímu vydal zo seba maximum. Z tímu neodišiel ani po zostupe, avšak to už bol len náhradníkom a jeho kariéra sa blížila ku koncu aj kvôli zdravotným problémom. Neskôr bol v Atléticu šéfom mládežníckych mužstiev a športovým riaditeľom a bol to práve on, kto tesne pred svojím odchodom podpísal Sergia Agűera.
Jméno Alfonso APARICIO
Pozice Stredný obranca
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1939-1952
Zápasy 260 (214 L, 46 P)
Góly 5 (3 L, 2 P)
Trofeje 4x La Liga
Len jeden muž získal v červeno-bielych dresoch 4 majstrovské tituly – Alfonso Aparicio. Kapitán a skvelý stredný obranca bol pilierom defenzívy Atlética v období po občianskej vojne. Bolo to prvé skutočne víťazné Atlético, ktoré vyhralo 2 tituly v rade v rokoch 1940 a 1941. Druhú zlatú éru zažil na sklonku kariéry pod vedením Helenia Herreru na prelome 40tych a 50tych rokov, keď pridal do zbierky ďalšie 2 ligové tituly po sebe (1950, 1951). V španielskej reprezentácii odohral Aparicio 8 stretnutí. Po skončení kariéry bol dlho vedúcim štadióna v Atléticu.
Jméno Jorge GRIFFA
Pozice Stredný obranca
Národnost Argentína
Kariéra v Atléticu 1959-1969
Zápasy 291 (204 L, 54 P, 33 E)
Góly 8 (6 L, 2 P)
Trofeje 1x La Liga, 3x CdR, 1x PVP
Argentínčan Jorge Griffa prišiel do Atléticav roku 1959 vo veku 24 rokov a hneď začal písať históriu. Na poste stredného obrancu patril vo svojej ére k tomu najlepšiemu v španielskom futbale a s kolegami Isaciom Callejom naľavo a Felicianom Rivillom napravo vytvorili legendárnu obrannú formáciu. V šesťdesiatych rokoch zbierali jednu trofej za druhou a z Atlética sa v tomto období stal druhý najsilnejší španielsky klub vôbec. Griffa bol aj argentínskym reprezentantom a v Atléticu stále drží absolútny rekord v počte odohratých súťažných zápasov cudzincom. V počte ligových stretnutí ho až prednedávnom prekonal Luis Perea.
Jméno Juan Carlos ARTECHE
Pozice Stredný obranca
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1978-1989
Zápasy 393 (308 L, 63 P, 2 SE, 20 E)
Góly 22 (19 L, 2 P, 1 E)
Trofeje 1x CdR, 1x SE
Kapitán a symbol Atlética osemdesiatych rokov Juan Carlos Arteche bol presne to, čo klub potreboval v ťažkých ekonomických časoch. Na drahé nákupy neboli peniaze a tak bolo treba variť lacno a z domácich surovín. Artecheho tvrdosť, neústupnosť, skvelá fyzická príprava a hra vo vzduchu z neho urobili mýtus medzi fanúšikmi. Na stopéra strieľal aj pomerne dosť gólov. Podieľal sa na zisku Copa del Rey v roku 1985, o rok neskôr doviedol Los Colchoneros až do finále PVP. S Atléticom sa však nerozlúčil v dobrom, nový prezident Jesús Gil ho považoval za prebytočného, Arteche sa bránil súdnou cestou, ale hoci si vynútil ročné zotrvanie, už si viac takmer nezahral. Jeho miesto v Panteóne legiend medzi fanúšikmi však zostalo neotrasiteľné, čo sa ukázalo aj pri emotívnej rozlúčke po tom, čo vlani v októbri po dlhom boji so zákernou chorobou tento svet opustil.

 

Jméno ADELARDO Rodríguez
Pozice Stredný záložník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1959-1976
Zápasy 551 (401 L, 81 P, 2 IC, 67 E)
Góly 115 (73 L, 27 P, 15 E)
Trofeje 3x La Liga, 5x CdR, 1x IC, 1x PVP
Predstavte si kapitána, ktorý celú kariéru obetoval klubu svojho srdca, stredného záložníka strieľajúceho množstvo gólov a nahrávajúceho na ďalšie, hráča, čo útočí, bráni a behá celých 90 minút a nikdy sa nevzdáva. Napadol vás Steven Gerrard? Reč je ale o Adelardovi Rodríguezovi, hráčovi, ktorý drží množstvo rekordov v klubových dejinách Atlética. Najviac zápasov (551), najviac sezón (17), najviac trofejí (10) a dalo by sa pokračovať ďalej. Jeho vrcholom bolo zdvihnutie Interkontinentálneho pohára nad hlavu ako kapitán v roku 1974. Pre klub ho získal v roku 1959 slovenský tréner Ferdinand Daučík a jeho kariéra sa skončila až v roku 1976. Medzitým hral za Španielsko aj na MS 1962 a 1966 a v roku 1964 sa stal majstrom Európy.
Jméno Juan VIZCAÍNO
Pozice Stredný záložník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1990-1998
Zápasy 316 (255 L, 33 P, 4 SE, 24 E)
Góly 24 (22 L, 2 P)
Trofeje 1x La Liga, 3x CdR
Katalánec Juan Vizcaíno bol pri všetkých tituloch a úspechoch 90tych rokov. Do Atlética prestúpil v roku 1990 zo Zaragozy a okamžite sa zaradil do stredu zálohy, kde úspešne plnil rolu defenzívneho štítu. Jeho spolupráca najprv zafungovala s Berndom Schusterom a neskôr aj s Milinkom Panticom a červeno-biely tím z toho ťažil. Bol známy dobrou rozohrávkou, ktorá vhodne dopľňala jeho primárne defenzívne úlohy. Vyhral double v roku 1996 a ešte predtým aj 2 krát po sebe Copa del Rey (1990, 1991). Dnes je opäť na scéne ako asistent „Goya“ Manzana.
Jméno José Luis Pérez CAMINERO
Pozice Univerzálny záložník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1993-1998
Zápasy 186 (149 L, 22 P, 15 E)
Góly 48 (40 L, 5 P, 3 E)
Trofeje 1x La Liga, 1x CdR 
José Luis Caminero je považovaný za najvšestrannejšieho španielskeho futbalistu 90tych rokov. Počas 5 sezón v Atléticu vystriedal okrem brankára hádam všetky posty a vždy svoju rolu splnil veľmi dobre. Jeho tradičné miesto bolo v zálohe, kde zahral vysoký štandard kdekoľvek. V slávnej sezóne1995/96 hrával na pravom kraji legendárnej zálohy s VizcaínomSimeonem a Panticom. Bol veľmi silný takmer v každej hernej činnosti, mal výbornú strelu, nahrávku aj dribling, lopty odoberal ako rodený defenzívny štít. Na MS 1994 strelil 3 góly. Po zisku double s Atléticom chcel z klubu odísť (údajne aj kvôli afére s manželkou Diega Simeoneho), a jeho prípad pripomínal ten Agűerov, nakoniec ale zostal ešte dve sezóny. Dnes je opäť súčasťou klubu ako športový riaditeľ.
Jméno Enrique COLLAR
Pozice Ľavý záložník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1953-1968
Zápasy 470 (339 L, 80 P, 51 E)
Góly 104 (70 L, 22 P, 12 E)
Trofeje 1x La Liga, 3x CdR, 1x PVP
Skvelý ľavák Enrique Collar patrí medzi úplne najväčšie osobnosti dejín Atlética Madrid. Hrával na ľavom krídle a v klube strávil dlhých 15 sezón. Slávnou je dvojička s Joaquínom Peiróm, „Ala infernal“, tzv. pekelné krídlo, dvojica, ktorá z ľavej strany terorizovala obrany súperov. V 60tych rokoch bol kapitánom a nositeľom klubových hodnôt, pomohol integrovať do klubu celý rad mladých hráčov a pritom stále strieľal góly a pripravoval ich. Zaujímavosťou je, že vyhral len 1 ligový titul, ale až 4 krát skončil v La Lige druhý. Jeho najväčším úspechom je výhra v PVP v roku 1962. Dnes pôsobí ako čestný prezident Nadácie Atlética Madrid.
Jméno Luis ARAGONÉS
Pozice Pravý záložník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1963-1975
Zápasy 370 (265 L, 55 P, 50 E)
Góly 173 (123 L, 22 P, 28 E)
Trofeje 3x La Liga, 2x CdR, 1x Pichichi
Charizmatický a vždy trochu kontroverzný Luis Aragonés je možno najväčšou ikonou Atlética v celej jeho histórii. Zaujímavosťou je, že na konci 50tych rokov hrával aj v rezerve Realu Madrid. Ako hráč prestúpil k Los Colchonerosv roku 1964 z Betisu Sevilla a zostal až do konca kariéry v roku 1974. Desať nezabudnuteľných sezón plných titulov, geniálnych gólov z priamych kopov a skvelej hry z pravej strany. Veľký „Zapatones“ ako ho prezývali odkazujúc na tvar jeho nôh sa stal aj kráľom ligových strelcov v sezóne 1969/70 (spolu a Gáratem a Amanciom) a dodnes je najlepším strelcom klubových dejín vo všetkých súťažiach (173 gólov). Vo finále Pohára majstrov 1974 strelil nádherný gól z priameho kopu v predĺžení, ktorý takmer znamenal zisk titulu. V ďalšej sezóne už sedel na lavičke ako kouč, kde postupne strávil 15 rokov v 6 rôznych obdobiach. Vyhral Majstrovstvá Európy ako hráč (aj keď na turnaji neodohral ani minútu) aj ako tréner. Jednoducho žijúca legenda. 
Jméno Javier IRURETA
Pozice Ofenzívny záložník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1967-1975
Zápasy 283 (208 L, 38 P, 2 IC, 35 E)
Góly 71 (49 L, 15 P, 1 IC, 6 E)
Trofeje 2x La Liga, 1x CdR, 1x IC
Javier „Jabo“ Irureta sa preslávil ako kouč úspešného tímu Deportiva, ale jeho hráčska kariéra je na trofeje ešte bohatšia. Bol prominentným členom slávneho tímu Atlética na prelome 60tych a 70tych rokov, teda počas najúspešnejšieho obdobia klubových dejín. Hrával podhrotového útočníka či ofenzívneho záložníka a skvele sa dopĺňal s AragonésomAdelardomGáratem či Ufartem. Svojím  gólom na Calderóne vyrovnal súboj o Interkontinentálny pohár proti Independiente, Atlético nakoniec vyhralo gólom Rubéna „Ratóna“ Ayalu. Po sezóne 1974/75 odišiel k levom do Bilbaa a splnil si ako baskický futbalista sen a kariéru zakončil v tamojšom Athleticu.
Jméno Milinko PANTIC
Pozice Ofenzívny záložník
Národnost Juhoslávia
Kariéra v Atléticu 1995-1998
Zápasy 139 (107 L, 14 P, 2 SE, 16 E)
Góly 38 (19 L, 11 P, 2 SE, 6 E)
Trofeje 1x La Liga, 1x CdR
Panticov príchod do Atlética v lete 1995 vo veku 29 rokov z gréckeho Panioniosu sprevádzala vlna nedôvery fanúšikov aj prezidenta Jesúsa Gila. Jediný človek, ktorý Juhoslovanovi veril, bol jeho krajan a tréner Radomir Antic. Ten bol ochotný dokonca Gilovi zaplatiť peniaze za jeho prestup. Pantic však rýchlo rozptýlil obavy všetkých skeptikov a podmanil si Calderón. Jeho hlavnou zbraňou bola geniálna pravačka, ktorou rozohrával štandardné situácie s milimetrovou presnosťou. Niekotré jeho priame kopy sú dodnes legendárne. Pantic sa stal hlavnou osobnosťou na ceste k zisku double v sezóne 1995/96, každá jeho lopta do šestnástky znamenala stav najvyššieho nebezpečenstva pre súpera. Dodnes pred každým zápasom na Calderóne smeruje kytica kvetov do priestoru jedného rohu na jeho počesť.

 

Jméno Paulo FUTRE
Pozice Krídelný útočník
Národnost Portugalsko
Kariéra v Atléticu 1987-1993 a 1997/98
Zápasy 215 (173 L, 25 P, 2 SE, 15 E)
Góly 52 (38 L, 7 P, 7 E)
Trofeje 2x CdR
Predstavte si, že by Atlético dnes kúpilo Cristiana Ronalda. Utópia. V roku 1987 (keď skončil druhý v ankete o Zlatú loptu) však Los Colchoneros kúpili v tom čase podobne žiadaného futbalistu a čerstvého víťaza Pohára majstrov s Portom, Paula Futreho. Ten sa stal symbolom prvej fázy Gilovej prezidentúry, geniálny driblér s výbornou kopacou technikou zabával Calderón a výrazne pomohol Atléticu opäť dobýjať trofeje. Dvakrát po sebe vyhral Copa del Rey a Atlético v tom čase každú sezónu bojovalo o špicu tabuľky. Jeho gól do Buyovej siete vo finále pohára v roku 1992 na Bernabéu proti Realu patrí medzi najpamätnejšie v histórii klubu. V roku 1993 odišiel z Atlética, ale do klubu sa ešte raz vrátil ako hráč v roku 1998, aj keď po sérii zranení a vo vyššom veku sa už nedokázal presadiť.
Jméno Joaquín PEIRÓ
Pozice Ľavý útočník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1955-1963
Zápasy 219 (166 L, 34 P, 19 E)
Góly 129 (97 L, 20 P, 12 E)
Trofeje 2x CdR, 1x PVP
Peiró bol jedným z najlepších odchovancov v klubových dejinách. Po sérii hosťovaní debutoval v prvom tíme vo veku 19 rokov v roku 1955. Stal sa jedným z najlepších strelcov Atlética všetkých čias, strelil 129 súťažných gólov. Hrával v útoku zľava a s Enriquem Collarom vytvoril legendárnu dvojičku známu ako „Ala infernal“, teda pekelné krídlo. Zdobil ho dlhý krok a neuveriteľná rýchlosť, vďaka ktorej dostal prezývku „Chrt z Metropolitana“. V roku 1962 po triumfe v PVP sa presunul do Talianska, a tak mu nebolo dopriate vyhrať s Atléticom ligový titul. Na Apeninskom polostrove dosiahol nejeden úspech, s Interom Miláno dokonca vyhral Pohár majstrov.
Jméno Francisco CAMPOS
Pozice Ľavý útočník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1939-1948
Zápasy 235 (194 L, 41 P)
Góly 147 (123 L, 24 P)
Trofeje 2x La Liga
Pod ťarchou desaťročí sa na Francisca Camposa trochu zabudlo, ale bol to práve on, kto bol prvým skutočným čarostrelcom dejín Atlética. Dodnes je tretím najlepším ligovým strelcom histórie klubu so 123 zásahmi. Výraznou mierou prispel k zisku prvých dvoch titulov v rokoch 1940 a 1941, v druhej sezóny vytvoril nezastaviteľnú dvojicu s Prudenom. Po jeho odchode sa už Atléticu až tak nedarilo, ale Campos naďalej strieľal jeden gól za druhým. Nikdy sa však nestal kráľom strelcov. V reprezentácii strelil 5 gólov v 6 zápasoch.
Jméno Adrián ESCUDERO
Pozice Ľavý útočník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1945-1958
Zápasy 324 (287 L, 37 P)
Góly 168 (150 L, 18 P)
Trofeje 2x La Liga
Keď v marci Adrián Escudero zomrel, Atlético tak stratilo svojho najlepšieho ligového kanoniera. V La Lige zaznamenal úctyhodných 150 gólov! Ako odchovanec začal za prvý tím nastupovať v roku 1945 a lúčil sa o 13 sezón neskôr. Napriek tomu, že bol niekoľkokrát blízko, nikdy nezískal cenu Pichichi. Dôvodom ale bolo aj to, že vždy hral s viacerými skvelými hráčmi po svojom boku a góly si tak medzi sebou delili. To bol prípad najmä “hodvábnej” útočnej formácie „Delantera de Seda“ s esami ako Carlsson a Ben Barek. V roku 1953 strelil aj tisíci gól Atlética v Primera División.
Jméno Larbi BEN BAREK
Pozice Útočník
Národnost Maroko/Francúzko
Kariéra v Atléticu 1948-1954
Zápasy 120 (114 L, 6 P)
Góly 61 (58 L, 3 P)
Trofeje 2x La Liga
Skvelý útočník Larbi Ben Barek bol vo svojej dobe jedným z najlepších hráčov sveta. „Čierna perla“ je jednou z absolútne najväčších osobností, ktoré prešli AtléticomPelé o ňom povedal slávnu vetu: „ak som ja kráľ futbalu, Ben Barek je bohom tejto hry“. Maročan s francúzskym pasom strávil v klube 6 sezón v dobe, keď ho z lavičky viedol legendárny Helenio Herrera a stal sa súčasťou fenomenálneho tímu. Hrával v útoku známom ako „Delantera de Seda“ (hodvábny útok) spolu s EscuderomCarlssonomJuncosomPérezom Payom. Výsledkom boli časté gólové orgie, 2 ligové tituly po sebe a napíklad aj legendárne víťazstvo 6-3 nad Realom Madrid na jeho štadióne Chamartín. To odvtedy dokázala len Guardiolova Barcelona.
Jméno José Eulogio GÁRATE
Pozice Útočník
Národnost Španielsko/Argentína
Kariéra v Atléticu 1966-1977
Zápasy 329 (241 L, 49 P, 2 IC, 37 E)
Góly 136 (110 L, 15 P, 11 E)
Trofeje 3x La Liga, 2x CdR, 1x IC, 3x Pichichi
José Eulogio Gárate je jediným hráčom histórie Atlética, ktorý sa stal kráľom strelcov viac než jeden krát. Konkrétne cenu Pichichi získal 3 razy a to dokonca po sebe. Zaujímavosťou je, že vo všetkých prípadoch sa o ňu delil s iným hráčom (v roku 1970 s Luisom Aragonésom). Preslávil ho cit pre orientáciu v pokutovom území a schopnosť zakončovať všetkými spôsobmi (oboma nohami, hlavou). Zdobilo ho príkladné správanie (len 1 krát v kariére bol vylúčený) a inteligencia. Prezývali mu „Inžinier pokutového územia“ ako odkaz na jeho štýl hry a zároveň vysokoškolské technické vzdelanie. Patrí k hráčom, ktorý dobyli s klubom najviac trofejí, La Ligu vyhral 3 razy. Jeho kariéru zakončili chronické problémy s kolenami.
Jméno Francisco KIKO NARVÁEZ
Pozice Útočník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 1993-2001
Zápasy 278 (225 L, 26 P, 2 SE, 25 E)
Góly 64 (48 L, 7 P, 9 E)
Trofeje 1x La Liga,  1x CdR
Atlético malo hneď niekoľko lepších strelcov ako bol Kiko Narváez, ktorý napriek svojej výške a pozícii stredného útočníka až toľko gólov nestrieľal. Jeho sila ale spočívala v inom – bol to umelec na ihrisku s úžasnou technikou a kreativitou. Preslávil sa geniálnymi a elegantnými formami zakončenia a výbornými prihrávkami pre spoluhráčov. Jeho vrchol prišiel v závere majstrovskej sezóny 1995/96, keď pri poklese formy Luba Peneva ťahal Atlético k titulu. „Kikogol“ hrával aj za španielsku reprezentáciu (26 zápasov), strelil za ňu dokonca 2 góly na MS 1998. V Atléticu zostal aj jednu sezónu po zostupe, ale v tom období ho čoraz viac zrádzalo zdravie, kvôli čomu padli aj jeho možné prestupy do Talianska.
Jméno Fernando TORRES
Pozice Útočník
Národnost Španielsko
Kariéra v Atléticu 2000-2007
Zápasy 243 (214 L (40), 24 P, 5 E)
Góly 91 (82 L (7), 7 P, 2 E)
Trofeje
V športovej aj inštitucionálnej kríze, v ktorej sa Atlético ocitlo v poslednom desaťročí bolo zjavenie Fernanda Torresa ako závan čerstvého vzduchu. „El Niño“ sa uchytil ešte v Segunda División a gólovo a herne explodoval hneď od svojej prvej sezóny v La Lige. V tíme bez výraznejšej kvality prakticky sám ťahal klub a vo veku 19 rokov sa stal najmladším kapitánom v histórii Atlética. Dosiahol na 91 súťažných gólov predtým než v roku 2007 Atlético opustil. Stal sa pevným členom španielskej reprezentácie, s ktorou vyhral EURO aj Majstrovstvá sveta a na klub svojho srdca nikdy nezabudol – pri oslavách hrdo mával zástavou a šálom Atlética. Jeho snom je zakončiť kariéru práve na Calderóne.

Vysvetlivky: L-liga, P-pohár, SE-Španielsky superpohár, IC-Interkontinentálny pohár, E-Európske poháre

 

Komentáře (1)
  1. Parádní čtení.


Komentáře

No trackbacks yet.